Murphy radí
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.
Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.
Najprv povedzte nie, na zmenu názoru máte čas aj potom!
(Murphyho zákonník)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
(Murphyho zrnká II)