Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Ešte aj pivo má zlú chuť, ak ho predpisuje lekár.

Na tuctového človeka platia tuctové metódy.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.

Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.

Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.

Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.