Čo tento svet najviac potrebuje, je epidémia.

Svet je plný prekvapení a väčšina z nich je nepríjemná.

S priateľmi možno piť pivo, hrať karty, ale nie vládnuť.

Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.

Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.

Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Vždy je lepšie reorganizovať ako byť reorganizovaný.

Dokonca aj z ničnerobenia možno byť na smrť unavený. Na smrť môže byť unavený zamestnanec i majiteľ!

Bez ohľadu na to, koľko robíte, nikdy to nebude dosť.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.