Švédsko znervózňuje rastúca príjmová nerovnosť
25. 1. 2021
Počet švédskych milionárov od roku 2019 prudko rastie, zatiaľ čo finančná situácia ostatných obyvateľov sa veľmi nelepší. Ministerka financií Magdalena Anderssonová označila prehlbujúcú sa nerovnosť za "zjavné riziko", keďže pandémia tento trend urýchlila. Vyššie dane pre bohatých zrejme neprichádzajú do úvahy, švédske zdanenie príjmov patrí už dnes k najvyšším na svete.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg sa Anderssonová zverila so svojou obavou, že švédsku ekonomiku čaká po koronakríze zotavenie "v tvare K".
Ekonómovia týmto písmenom označujú situáciu, keď sa rôzne časti ekonomiky spamätávajú z recesie rôznym tempom. Podľa Anderssonovej Švédsku hrozí, že sa bohatí stanú ešte bohatšími a najzraniteľnejšie skupiny ľudí naopak o príjmy prídu.
Dôvodom je podľa nej politika centrálnych bánk, ktoré sa snažia nielen vo Švédsku nakopnúť hospodárstvo nízkymi úrokovými sadzbami.
Tie majú pozitívny vplyv na akciové trhy a vedú aj k rastu cien nehnuteľností. Anderssonová však varuje, že pandémia zasiahla predovšetkým sektor služieb a horšie platené pracovné pozície, ktoré zastávali najmä mladí ľudia bez majetku v podobe akcií či nehnuteľností. Z krokov centrálnych bánk tak profitujú iba bohatšie vrstvy obyvateľstva.
Švédska centrálna banka Riksbank síce v decembri 2019 po zhruba piatich rokoch ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb, hlavnú sadzbu však stále drží na nule.
Hlavné švédske akciové indexy podľa Bloombergu od marca posilnili o 50 percent, zatiaľ čo ceny nehnuteľností boli v decembri medziročne o 13 percent vyššie.
"Ak nás čaká dlhšie obdobie s nízkymi sadzbami, nerovnosť bohatstva sa pravdepodobne prehĺbi. Ďalšou vecou, z ktorej mám obavy, je nezamestnanosť mladých. Z krízy z 90. rokov vieme, že dlhšie obdobie bez práce na začiatku produktívneho veku môže mať dlhodobé následky," uviedla ministerka.
Nezamestnanosť vo Švédsku sa vlani dostala na 8,5 percenta, tento rok sa podľa Anderssonovej vyšplhá na deväť percent. Bez práce je však pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Pätinu Nemcov ohrozuje chudoba
5. 11. 2018
Nezamestnanosť v Nemecku je rekordne nízka, milióny ľudí napriek tomu nezarábajú dosť na to, aby zaplatili svoje účty. Takmer jeden z piatich Nemcov sa musel podľa údajov Európskej únie v minulom roku vyrovnať s chudobou či inou formou sociálneho vylúčenia. S väčšími existenčnými problémami sa stretávajú viac ženy ako muži.
Nemecký štatistický úrad oznámil, že chudoba počas roku 2017 ohrozila približne 15,5 milióna Nemcov, čo predstavuje 19 percent obyvateľov. Štúdia Európskej únie však zaznamenala od roku 2016, keď s existenčnými problémami zápasilo 19,7 percenta nemeckej populácie, mierne zlepšenie. Bieda hrozí naprieč všetkými vekovými skupinami viac ženám než mužom.
Nezamestnanosť v eurozóne je na takmer 10-ročnom minime
5. 11. 2018
Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v septembri na úrovni tesne nad 8 % a udržala sa tak na takmer 10-ročnom minime. Uviedol to v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti upravená o sezónne vplyvy v eurozóne v septembri 8,1 %. To je rovnaká úroveň nezamestnanosti ako v auguste a zároveň najnižšia od novembra 2008. Na porovnanie, v septembri minulého roka predstavovala 8,9 %. Nezamestnanosť sa v medzimesačnom porovnaní nemenila ani v širšej Európskej únii. Tak, ako v mesiaci august, aj v septembri dosiahla 6,7 %. V septembri 2017 predstavovala 7,5 %. Septembrový a augustový údaj znamená najnižšiu úroveň nezamestnanosti v EÚ od začatia evidovania týchto údajov v januári 2000.
Inflácia v eurozóne dosiahla nový rekord
2. 11. 2018
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v októbri sa zrýchlil na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň od roku 2012. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Údaje podľa agentúry Reuters podporujú zámer Európskej centrálnej banky (ECB) ukončiť tento rok nákupy dlhopisov.
Na októbrovom raste spotrebiteľských cien v eurozóne sa opäť veľkou mierou podieľala energia, ktorá zdražela o 10,6 percenta. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 2,2 percenta, ich rast sa tak spomalil zo septembrových 2,6 percenta. ECB sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa už dlhšiu dobu snaží infláciu aj hospodársky rast podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Minulý týždeň však potvrdila, že je pripravená tieto nákupy v tomto roku ukončiť. Úrokové sadzby však hodlá ponechať na terajších minimách prinajmenšom do leta budúceho roka.
Emisie spomalili rast HDP eurozóny
31. 10. 2018
Od prvého septembra musia autá vyrobené v Únii spĺňať nové emisné pravidlá. V praxi to znamenalo, že stovky modelov museli prejsť náročnými kontrolami, ktoré mohli trvať aj 48 hodín. Automobilky však tento termín nestihli, všetko sa pretiahlo a továrne tak museli spomaliť výrobu, kým neboli modely odsúhlasené. To sa podpísalo pod hospodárskym rastom nielen automobilovej veľmoci, akou je Nemecko, ale na ekonomike celej eurozóny. Tá totiž v treťom štvrťroku dosiahla najnižší rast HDP za posledné štyri roky.
Podľa Eurostatu eurozóna medziročne rástla rýchlosťou 1,7 percenta, medzikvartálne iba 0,2 percenta. Ako však upozornili ekonómovia z Bloombergu Jamie Murray a David Powell, „na to, aby pracovný trh naďalej dobre fungoval a tlak na mzdy pokračoval, je potrebný rast minimálne na úrovni 0,3 percenta“. Dodali, že ak by táto úroveň nebola dosahovaná dlhšie, Európska centrálna banka by mala prehodnotiť svoje plány na ukončenie nákupu štátnych dlhopisov. Tento mechanizmus bol zavedený ešte počas finančnej krízy a jeho úlohou bolo a dodnes je stimulovať národné ekonomiky.