Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.

Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.

Kto veľa pýta, málo dostane.

Dopijem a pôjdem. Vyhlásenie Sokrata po tom, keď mu ako úplatok ponúkli čašu bolehlavu.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.

Nekompetentnosť nie je limitovaná ani časom, ani miestom.

Chudoba si vyžaduje určité veci, luxus potrebuje veľa vecí a blahobyt všetky veci.