Sulík rokoval o eurofondoch
21. 5. 2021
Ministerstvo hospodárstva chce do konca tohto rozpočtového obdobia vyčerpať všetky eurofondy.
Po štvrtkovom rokovaní s predsedami vyšších územných celkov v Ružomberku o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na stretnutí sa hovorilo o získavaní regionálnych investícií, ale aj o spolupráci pri čerpaní eurofondov v novom programovom období.
Šéf rezortu hospodárstva zdôraznil, že čerpanie eurofondov nie je vždy jednoduché. Pomôcť podľa neho dokáže okrem jasne nastavených pravidiel najmä informovanosť.
"Je si čo povedať. Ide o to, aby sme lepšie čerpali eurofondy, ale aj aby župani mali informácie o priemyselných parkoch, ktorým sa ministerstvo dosť intenzívne venuje. Takisto k investičnej pomoci, ktorú chceme smerovať najmä na východ a do najmenej rozvinutých okresov. Tiež je aktuálnou témou plán obnovy," povedal Sulík.
V ďalšom rozpočtovom období, keď začne platiť tzv. partnerská dohoda, má MH ambíciu vyčerpať pridelené eurofondy ako prvé. "Čím skôr fondy vyčerpáme, tým skôr môžu z nich urobené investície začať vyvíjať pozitívne účinky. O to viac to pomôže ľuďom," dodal minister hospodárstva.
Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič povedal, že takéto stretnutie vítajú. Podotkol, že dostali nemalú úlohu – vypracovať integrované územné stratégie, ktoré sú kľúčom na čerpanie regionálnych peňazí.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Plzeňská Škoda pomôže čínskej expanzii
15. 6. 2017
Pripravovaný predaj plzenskej Škody Transportation do rúk železničného giganta CRRC je aj v čínskom meradle veľkou udalosťou. Významný denník China Daily o ňom píše ako o jednom z kľúčov ku globálnej expanzii ambicióznej CRRC.
Nie je to prehnané tvrdenie. Už z predchádzajúcich informácií bolo zrejmé, že Škoda je pre China Railway Rolling Stock Corporation (CRRC) dôležitou vstupenkou na európsky trh, pretože má technické know-how aj potrebné úradné povolenia. Teraz význam chystaného obchodu - ktorého hodnota sa pohybuje okolo tridsiatich miliárd korún (viac ako miliarda eur) - podčiarkli samotní Číňania. Konkrétne anglicky písaný denník China Daily. Minulý týždeň podrobne opísal expanzívnu stratégiu CRRC, ako jednu z veľkých udalostí tamojšej biznisovej scény. Najväčší výrobca koľajovej techniky na svete plánuje tento rok uzatvoriť dve veľké zahraničné akvizície, z ktorých China Daily zmieňuje práve nákup Škody Transportation. Vyjednávania už podľa skorších informácií servera Lidovky.cz dospeli do finálnej fázy. Zdá sa, že obchod bude uzatvorený už v júni alebo júli pri príležitosti česko-čínskeho investičného fóra na Pražskom hrade. Denník zdôrazňuje význam kroku pre "zvýšenie podielu na európskom železničnom trhu". Vplyv CRRC na starom kontinente je zatiaľ mizivý. Vlaky firma dodala napríklad do Macedónska, objednávku má zo Srbska. Ďalším zákazníkom je český dopravca Leo Express, ktorý by od CRRC mal budúci rok prevziať tri nové jednotky. Problémom svetovej jednotky sú odlišné predpisy a požiadavky pre Európu. Nestačí len vlaky dopraviť k zákazníkovi, musia vždy zodpovedať miestnym regulám. Zároveň je pre CRRC nutnosťou získať zodpovedajúce výrobné kapacity. Veľké ryby ako francúzsky Alstom alebo nemecký Siemens Číňania s veľkou pravdepodobnosťou neulovia, preto cielia na stredne veľkého výrobcu. Sila Škody spočíva v tom, že jej dcérske firmy ponúkajú širokú škálu výrobkov. Od elektrických motorov, cez vagóny, trolejbusy, električky, lokomotívy až po celé vlaky typu InterPanter.
zdroj: hnonline.sk
Rast tureckej ekonomiky sa zrýchľuje, po pokuse o prevrat sa stavia na nohy
12. 6. 2017
Hrubý domáci produkt (HDP) Turecka sa v tohtoročnom prvom štvrťroku medziročne zvýšil o päť percent. Hospodársky rast tak zrýchlil z 3,5 percenta v závere minulého roka a prekonal očakávania analytikov. Vyplýva to z dnešných údajov tureckého štatistického úradu.
Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali hospodársky rast v prvom štvrťroku len na štyri percentá. Dnešné údaje podporujú optimizmus ohľadom budúceho vývoja tureckej ekonomiky, ktorej rast vlani podkopal neúspešný pokus o vojenský prevrat. Turecký HDP sa v minulom treťom štvrťroku v dôsledku júlového pokusu o prevrat znížil o 1,3 percenta. Zaznamenal tak prvý štvrťročný pokles za sedem rokov, čo prinútilo vládu k opatreniam na podporu ekonomiky, napísala agentúra Reuters. Turecký minister financií Náci Agbal dnes uviedol, že hospodársky rast by mal byť aj v najbližších štvrťrokoch podporovaný súkromnou spotrebou a daňovými škrtmi. Podľa vicepremiéra Mehmeta Simseka bude rast tureckej ekonomiky v druhom štvrťroku ešte silnejší ako v prvom.
zdroj: hnonline.sk
Prioritou zahraničnej politiky Ukrajiny je členstvo v NATO
8. 6. 2017
Ukrajinský parlament odobril dnes návrh zákona, ktorý stanovuje, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je prioritou jej zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Príslušný návrh zákona počas hlasovania podporilo 276 poslancov. Na to, aby zákon prešiel, bolo potrebných 226 hlasov. Ako spresnil Ukrinform, poslanci dnešným hlasovaním schválili zmeny v zákone o základoch vnútornej a vonkajšej politiky Ukrajiny a v zákone o základoch národnej bezpečnosti Ukrajiny, v ktorých potvrdili, že prioritou Ukrajiny je jej vstup do NATO. Agentúra TASS pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 22. marca rezolúciu, ktorou sa obracia na americký Kongres so žiadosťou o podstatné prehĺbenie dvojstranného partnerstva oboch krajín v oblasti bezpečnosti. Ukrajinský parlament vtedy Kongres požiadal, aby Ukrajine udelil štatút hlavného spojenca mimo aliancie. Takýto štatút Spojené štáty poskytli Austrálii, Novému Zélandu i Japonsku, ako aj krajinám, ktoré sú ohrozené vojnovým konfliktom, ako Južná Kórea, Afganistan či Izrael. K nadviazaniu vzťahov medzi Ukrajinou a NATO došlo krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Ukrajina sa stala prvou z krajín Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa zapojili do programu Partnerstvo za mier. Neskôr vtedajší ukrajinský prezident Leonid Kučma oficiálne oznámil, že Ukrajina má záujem o členstvo v NATO. Intenzívny dialóg s NATO začala Ukrajina viesť za prezidenta Viktora Juščenka, ale k pripojeniu sa k akčnému plánu nedošlo. Po tom, ako sa funkcie hlavy štátu ujal Viktor Janukovyč, Ukrajina 1. júla 2010 vyhlásila svoj mimoblokový status. Za éry súčasného prezidenta Petra Porošenka sa situácia opäť zmenila tak, že ukrajinské vedenie si dáva za cieľ členstvo krajiny v NATO.
zdroj: hnonline.sk
Juh Európy prichádza kvôli zmene klímy o stovky miliárd, varuje Brusel
6. 6. 2017
Južné a juhovýchodné regióny Európy budú čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny akými sú vlny horúčav a suchá. Tie sa budú objavovať omnoho častejšie než dnes, uviedla Európska agentúra pre životné prostredie.
Globálne teploty dosahujú nové rekordy, hladina morí a oceánov stúpa a arktický ľad sa topí. To všetko má dosah aj na počasie v Európe. Klimatická zmena tu spôsobuje častejšie a horšie záplavy, suchá, búrky a horúčavy. Vedci varujú, že svetové teploty lámu rekordy už tretí rok za sebou. Vedie to k extrémnym situáciám ako bola napríklad nepredvídateľná vlna horúčav v Indii či rýchle topenie ľadu v Arktíde. Tieto výnimočné a extrémne situácie spojené s klímou stáli Európsku úniu v rokoch 1980 až 2013 zhruba 400 miliárd eur, odhadla Európska agentúra pre životné prostredie. Zároveň za to isté obdobie spôsobili asi 85-tisíc úmrtí. „Všetky európske regióny sú citlivé na klimatickú zmenu, ale niektoré budú mať oveľa väčšie problémy ako ostatné,“ píše agentúra vo svojej správe. „Južná a juhovýchodná Európa bude podľa všetkých predpokladov miestom, ktoré bude čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny.“ Región má už skúsenosti s extrémnymi horúčavami a menším objemom zrážok a vody v riekach. To všetko zvyšuje riziko toho, že obdobia sucha sa predlžujú, stráca sa biodiverzita, objavuje sa viac lesných požiarov. Agentúra uviedla, že v západnej Európe sú ohrozené aj pobrežné oblasti, pretože čelia zvýšenému riziku záplav kvôli zvyšujúcej sa hladine mora a častejším búrkam. Napriek tomu, že určité regióny môžu zaznamenať aj pozitívne dopady klimatickej zmeny ako sú zlepšujúce sa podmienky pre poľnohospodárstvo napríklad v častiach severnej Európy, väčšina regiónov či sektorov bude zasiahnutá negatívne.
zdroj: hnonline.sk