Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.
Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dnes sa pracuje metódou „Just in time“. Žiadne dobré skutky nie sú na sklade.
Katastrofy prichádzajú náhle, bez predchádzajúcej výstrahy.
Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je obchod
Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)