Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí kvartál po sebe
3. 10. 2022
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí štvrťrok po sebe. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol od júla do konca septembra o 4,8 percenta na 387,92 bodu. Bol to jeho najdlhšie trvajúci prepad od roku 2011. Európske trhy sú rozkolísané od vtedy, čo regiónom otriasla na začiatku tohto roka rusko-ukrajinská vojna. Tá zosilnela nárast ceny plynu, čo viedlo k nekontrolovateľnej inflácii, vyvolalo agresívne zvyšovanie sadzieb zo strany centrálnych bánk a obavy z následného spomalenia hospodárskeho rastu.
Samotný posledný septembrový deň akcie v Európe ale mierne posilnili, aj vplyvom stabilizácie na americkom akciovom trhu. Index STOXX Europe 600 si pripísal 1,3 percenta. Investori využívali zľavy na oslabených akciách maloobchodných, ropných aj plynárenských firiem a bánk.
"Je to len malá konsolidácia, ale je to krok správnym smerom. Je ťažké určiť, či sme dosiahli absolútne minimum," povedal analytik spoločnosti Oval Money Michael Baker.
Nepriaznivo sa na akciovom trhu prejavila dnešná správa o septembrovej inflácii v eurozóne. Inflácia rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zdolala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent. Vysoká inflácia posilňuje očakávania, že Európska centrálna banka opäť výrazne zdvihne základnú úrokovú sadzbu, čo by firmám zdraželo úvery.
V
Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V
Inflácia v Nemecku je na najvyššej úrovni za 70 rokov
30. 9. 2022
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku v septembri zrýchlilo na desať percent z augustovej hodnoty 7,9 percenta.
Výrazne vzrástli ceny energií a potravín, vyplýva z prvého rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. V samotnom jedenástom mesiaci ceny stúpli o 1,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie sa inflácia v septembri zvýšila na 10,9 percenta. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali harmonizovanú infláciu desať percent. Medzimesačne ceny podľa metodiky EÚ stúpli o 2,2 percenta.
Výrazný vplyv na infláciu majú naďalej ceny energií. Tie v septembri medziročne stúpli o 43,9 percenta. Ceny potravín potom stúpli o 18,7 percenta. Celkovo sa ceny za tovar zvýšili o 17,2 percenta a ceny služieb o 3,6 percenta. Konečné údaje za september zverejní Štatistický úrad 13. októbra.
Štyri popredné nemecké ekonomické inštitúty podľa svojho dnešného odhadu očakávajú, že inflácia sa v nadchádzajúcich mesiacoch ešte zvýši a v tomto roku dosiahne priemernú hodnotu 8,4 percenta. V budúcom roku ju odhadujú na 8,8 percenta.
Podľa nedávnej správy Štatistického úradu sa výrobné ceny v Nemecku v auguste medziročne zvýšili o rekordných 45,8 percenta, najmä pre prudké zdražovanie energií.
Ich rast tak zrýchlil na 37,2 percenta. Výrobná inflácia je dôležitým ukazovateľom budúceho vývoja maloobchodných cien, jej rast sa totiž často premieta do vyšších spotrebiteľských cien.
Miera inflácie v Nemecku sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko je najväčšou ekonomikou, kde sa platí jednotnou európskou menou euro. Inflácia v celej eurozóne v auguste vystúpila na rekordných 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta.
V
Euro a libra zamierili strmo nadol
26. 9. 2022
Britská libra sa v piatok prepadla oproti doláru na najnižšiu úroveň za 37 rokov a euro kleslo na nové 20-ročné minimum. Trhy tak zareagovali na návrh britského rozpočtu, ktorý zahŕňa znižovanie daní, čo vyvoláva obavy o verejné financie, a zároveň na pokles podnikateľskej aktivity v Británii aj v eurozóne, čo signalizuje recesiu. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Britská libra sa v piatok prepadla pod hranicu 1,10 dolára, keď klesla o 2,6 percenta na 1,0972 USD/GBP. Takúto úroveň zaznamenala naposledy v roku 1985, keď dosiahla historické minimum 1,0520 USD/GBP. Neskôr časť strát zmazala a predávala sa po 1,1049 USD.
Nový britský minister financií Kwasi Kwarteng ohlásil zníženie daní a opatrenia na podporu domácností a firiem a britský úrad pre riadenie dlhu predložil plány na dodatočnú emisiu vo výške 72 miliárd libier (81,63 miliardy eur) na financovanie stimulov.
Libra tak smeruje k najväčšiemu týždennému poklesu voči americkému doláru za dva roky.
Aj spoločná európska mena oslabila v priebehu piatkového obchodovania a klesla o 0,9 percenta na 0,9755 dolára po tom, ako predtým dosiahla najnižšiu úroveň od októbra 2002, a to 0,9726 USD/EUR.
Dôvodom bolo zníženie podnikateľskej aktivity v súkromnom sektore eurozóny v septembri v dôsledku vyšších cien energií.
V