Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Schengenskú hranicu bude strážiť 300 slovenských policajtov
3. 11. 2015
Slovensko v súvislosti s aktuálnym vývojom migračných tokov v Európe personálne posilní Policajný zbor a ministerstvo vnútra. Návrhom na zvýšenie počtu miest sa dnes bude zaoberať vláda SR na mimoriadnom rokovaní.
So žiadosťou prichádza minister vnútra Robert Kaliňák. Odôvodnil ju naliehavou potrebou. Posilu si podľa neho vyžiadala migračná kríza, plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v uplatňovaní migračnej politiky a koordinované prijímanie bezpečnostných opatrení.
zdroj: hnonline.sk
Česi by utečencom pomohli. Ponúkali nocľah aj peniaze
26. 10. 2015
Do českých miest a dedín vyslala iniciatíva HateFree sýrsku rodinu, ktorá budila dojem, že patrí k súčasnej utečenecké vlne. Ľudí sa pýtala na informácie aj na pomoc. Cieľom experimentu bolo zistiť, ako sa Česi zachovajú tvárou v tvár utečencom. Časť ľudí Sýrčanov ignorovala, nikto ich však nenapadal. Mnoho Čechov naopak ochotne radilo či ponúkalo pomoc.
Sýrsky rodák Navdar Mohamed žije so svojou ženou v Tepliciach už desať rokov, momentálne študuje medzinárodné vzťahy v Plzni. V sociálnom experimente iniciatívy HateFree Culture však zohral úlohu aktuálneho vojnového utečenca.
So svojou ženou a malým dieťaťom sa potulovali najmä po Kolíne a okolitých dedinkách. Zachytávali ich pri tom skryté kamery. Navdar sa desiatok okoloidúcich pýtal na možnosti bývania či práce. Keďže z rôznych prieskumov verejnej mienky sa zdá, že Česi majú voči utečencom jasne odmietavé postoje, výsledok experimentu bol prekvapivý.
Niektorí rodinu odbili s tým, že sami nevedia, alebo s radou, nech sa vráti do Sýrie. Nikto na Sýrčanov však fyzicky ani slovne neútočil. Naopak, väčšina ľudí sa snažila poradiť. Niektorí rodine darovali jedlo, v jednom prípade aj peniaze.
zdroj: hnonline.sk
Brusel zaplatí Turecku tri miliardy, aby zadržiavalo utečencov
16. 10. 2015
Európska komisia (EK) dnes po skončení summitu EÚ v Bruseli oznámila, že sa podarilo uzatvoriť "spoločný akčný plán" s Tureckom zameraný na zastavenie migračných tokov na územie EÚ.
Európska komisia v zásade dosiahla dohodu s Tureckom o zastavení migračného prílevu, keď sa Ankara zaviazala posilniť ochranu tureckých hraníc výmenou za uvoľnenie vízového režimu pre tureckých občanov a európsku finančnú pomoc vo výške troch miliárd eur. Pôvodný plán EK, predstavený 23. septembra na neformálnom summite EÚ, hovoril o finančnej pomoci pre Turecko na lepšie zvládanie situácie utečencov v tureckých táboroch vo výške jednej miliardy eur.
zdroj: hnonline.sk
Brusel je najväčší sponzor turizmu na Slovensku
7. 10. 2015
Prvý ošiaľ zvaný eurofondy prebudil hoteliera v dušiach mnohých podnikateľoch. Vďaka peniazom z Bruselu si splnili sen o výstavbe vlastného ubytovacieho zariadenia. A postarali sa tiež o to, že eurofondom prischla negatívna konotácia. Takéto hotely totiž často dumpovali ceny ubytovania, keďže neboli zaťažené bankovými úvermi. Dnes sa však karta obracia
Podporu z výzvy Konkurencieschopnosť a hospodársky rast k aprílu tohto roka získali väčšinou projekty cestovného ruchu, ktoré chceli rekonštruovať alebo rozšíriť existujúce strediská. Odborníci sa zhodujú, že dobré využívanie eurofondov môže prispieť k rozvoju cestovného ruchu u nás. Na druhej strane však pripomínajú, že pravidlá hry musia byť rovnaké pre všetkých.
zdroj: hnonline.sk