Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko má stopnúť daňové podvody v Európskej únii
12. 2. 2016
Až 168 miliárd eur. Toľko ročne stráca Európa na daňových podvodoch. Najviac peňazí pritom mizne na dani z pridanej hodnoty. A práve zamedzenie únikov na DPH má byť podľa informácií HN jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únii. To štartuje už v júli tohto roka.
Podvodníkom by sme mali klepnúť po prstoch zjednotením daňových pravidiel v Európe. V hre je pritom viacero spôsobov, ako sa to dá dosiahnuť. Ideálne riešenie by bolo, keby podnikateľ, ktorý vyváža svoj tovar do zahraničia, neplatil DPH v cudzine, ale doma – hovorí managing partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles. Napríklad slovenská firma by pri dodaní tovaru do Česka zaplatila českú DPH, ale zdanenie by prebehlo na Slovensku. Slovensko by tak vyberalo daň pre Česko, ktorému by ju následne previedlo, vysvetľuje Serles.
zdroj: hnonline.sk
Koniec ruskej krízy je v nedohľadne
8. 2. 2016
Máme za sebou len prvý mesiac roku 2016 a Rusko už inkasovalo sériu zničujúcich ekonomických úderov. S klesajúcou cenou ropy a rubľa padá aj životná úroveň priemerného Rusa. Centrálna banka zatiaľ nepomáha rubľu predajom devízových rezerv, robí to však na účet ruského ľudu.
Znaky paniky vidíme všade. Minister financií Anton Siluanov navrhol ďalšie rozpočtové škrty vo výške 10 percent. Varuje, že inak bude krajina čeliť kríze ako v rokoch 1998/1999 a možno bankrotu. V rozpočte sú pritom už zahrnuté drastické škrty vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnom systéme. Ako Rusi zareagujú? Nikto nevie. Vraj sa chystá privatizácia niektorých veľkých spoločností, ale Putin vraví, že Rusko nebude vypredávať štátny majetok. Vláda teda prichádza o potrebné finančné injekcie a jej plány na liečbu pôsobia neisto. Niektoré ministerstvá síce pripravujú protikrízové plány na podporu niektorých sektorov. To znie dobre, lenže z 60 podobných programov sa v roku 2015 zrealizovalo len 17 a miliardy rubľov zostali ležať ladom. Nie je veľa dôvodov domnievať sa, že nové stimuly budú prospešnejšie.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko poskytne päť miliónov eur na riešenie migračnej krízy
3. 2. 2016
Slovensko poskytne fondom EÚ a OSN dohromady 5,3 milióna eur na riešenie migračnej krízy. Rozhodol o tom dnes kabinet premiéra Roberta Fica, peniaze Bratislava vyplatí na jar.
Najväčšiu čiastku, a to tri milióny eur, vyčlení Bratislava pre Trustový fond EÚ, ktorý vznikol v reakcii na krízu v Sýrii. Fond by mal disponovať rozpočtom 610 miliónov eur a pomáhať krajinám, ktoré zasiahla vlna utečencov zo Sýrie. Ďalšie príspevky dá Slovensko na rôzne programy OSN. Na humanitárne projekty OSN v súvislosti s migračnou krízou venuje 1,7 milióna eur a 600-tisíc eur do fondov OSN na podporu prevencie konfliktov, čo premiér Fico sľúbil generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi pri jeho minuloročnej návšteve Slovenska.
zdroj: hnonline.sk
Stovky Slovákov podvádzali s novými diaľničnými známkami
26. 1. 2016
S elektronickou diaľničnou známkou jazdilo po slovenských cestách koncom minulého týždňa 43,8 % osobných áut. Zvyšné môžu podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) ešte do konca januára tohto roku využiť platnosť ročnej papierovej nálepky z roku 2015.
Diaľničiari však upozorňujú vodičov, aby si dali pozor na platnosť najmä krátkodobej, napríklad desaťdňovej elektronickej známky. Za posledné dni totiž monitoring NDS odhalil 782 áut, ktoré mali kúpenú desaťdňovú elektronickú známku, ale jazdili ešte aj po vypršaní jej platnosti.
zdroj: hnonline.sk