Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Svetlá budúcnosť

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

(Myšlienky bez cla)
Hlúposti sa medze nekladú

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

(Murphyho zákony v bájkach)
Na čo má človek rozum

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

(Zrnká úsmevu)

Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov

26. 2. 2024 Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces. „Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Povesť Slovenska v únii patrí medzi najslabšie

23. 2. 2016 Vo Veľkej Británii vyšiel nový prieskum verejnej mienky. Vypracoval ho Lord Ashcroft, bývalý podpredseda konzervatívcov, podnikateľ a v posledných rokoch aj rešpektovaný organizátor prieskumov verejnej mienky vo Veľkej Británii. Zúčastnilo sa ho 28-tisíc ľudí naprieč všetkými členskými štátmi a prebehol medzi 20. januárom a 1. februárom.
Slovensko má v Európskej únii v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi zlú povesť. S 51 bodmi dopadli z krajín únie rovnako Slovinci a Lotyši a horšie už iba Litva, Bulharsko a Rumunsko. Ďalšia zaujímavá otázka skúmala mieru euroskepticizmu v jednotlivých členských krajinách únie. Najviac proeurópska je Malta, až 84 percent obyvateľov ostrova vníma členstvo ich krajiny v EÚ pozitívne. Nasledujú Íri so 78 percentami.
zdroj: hnonline.sk

Na koniec Schengenu by najviac doplatilo Slovensko a Česko

16. 2. 2016 Prípadným rozpadom tzv. Schengenského priestoru by boli najviac postihnuté zo všetkých signatárskych krajín Česko a Slovensko. Dôvodom je vysoká otvorenosť oboch ekonomík a vysoký podiel obchodu s ostatnými krajinami. Najvážnejším dopadom pre Česko by bolo spomalenie pohybu tovaru, a tým exportnej konkurencieschopnosti. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
Dôsledky by pocítili napr. aj kamiónoví dopravcovi. Európska komisia odhadla, že by v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore stúpli ročné náklady na jeden kamión o 55 tisíc eur. Česko sa podľa analýzy spolu so Slovenskom vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranú objemom exportu k HDP. Zároveň patria obe krajiny medzi šesticu krajín v EÚ, pre ktorú sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Schengenskú zmluvu podpísali v roku 1985 krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko a neskôr sa k nej pridali všetky krajiny kontinentálnej Európy na západ od ČR vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Z nových členských krajín EÚ sa doteraz signatármi nestali len Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Kľúčovou zmenou po prijatí zmluvy bolo zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, čím bol naplnený jeden zo štyroch základných princípov EÚ - voľný pohyb osôb.
zdroj: hnonline.sk

Slovensko má stopnúť daňové podvody v Európskej únii

12. 2. 2016 Až 168 miliárd eur. Toľko ročne stráca Európa na daňových podvodoch. Najviac peňazí pritom mizne na dani z pridanej hodnoty. A práve zamedzenie únikov na DPH má byť podľa informácií HN jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únii. To štartuje už v júli tohto roka.
Podvodníkom by sme mali klepnúť po prstoch zjednotením daňových pravidiel v Európe. V hre je pritom viacero spôsobov, ako sa to dá dosiahnuť. Ideálne riešenie by bolo, keby podnikateľ, ktorý vyváža svoj tovar do zahraničia, neplatil DPH v cudzine, ale doma – hovorí managing partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles. Napríklad slovenská firma by pri dodaní tovaru do Česka zaplatila českú DPH, ale zdanenie by prebehlo na Slovensku. Slovensko by tak vyberalo daň pre Česko, ktorému by ju následne previedlo, vysvetľuje Serles.
zdroj: hnonline.sk

Koniec ruskej krízy je v nedohľadne

8. 2. 2016 Máme za sebou len prvý mesiac roku 2016 a Rusko už inkasovalo sériu zničujúcich ekonomických úderov. S klesajúcou cenou ropy a rubľa padá aj životná úroveň priemerného Rusa. Centrálna banka zatiaľ nepomáha rubľu predajom devízových rezerv, robí to však na účet ruského ľudu.
Znaky paniky vidíme všade. Minister financií Anton Siluanov navrhol ďalšie rozpočtové škrty vo výške 10 percent. Varuje, že inak bude krajina čeliť kríze ako v rokoch 1998/1999 a možno bankrotu. V rozpočte sú pritom už zahrnuté drastické škrty vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnom systéme. Ako Rusi zareagujú? Nikto nevie. Vraj sa chystá privatizácia niektorých veľkých spoločností, ale Putin vraví, že Rusko nebude vypredávať štátny majetok. Vláda teda prichádza o potrebné finančné injekcie a jej plány na liečbu pôsobia neisto. Niektoré ministerstvá síce pripravujú protikrízové plány na podporu niektorých sektorov. To znie dobre, lenže z 60 podobných programov sa v roku 2015 zrealizovalo len 17 a miliardy rubľov zostali ležať ladom. Nie je veľa dôvodov domnievať sa, že nové stimuly budú prospešnejšie.
zdroj: hnonline.sk
august 2025
T po ut st št pi so ne
31 28 29 30 31 1 2 3
32 4 5 6 7 8 9 10
33 11 12 13 14 15 16 17
34 18 19 20 21 22 23 24
35 25 26 27 28 29 30 31
36 1 2 3 4 5 6 7
Dnes má meniny Ružena
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner