Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Miera nezamestnanosti v EÚ klesla na dlhoročné minimum
2. 3. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne zostala v januári na decembrových 9,6 percenta, čo je najlepší výsledok od mája 2009. V celej Európskej únii nezamestnanosť klesla na 8,1 percenta z decembrových 8,2 percenta a je najnižšia od januára 2009. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Najnižšiu nezamestnanosť mala podľa neho Česká republika.
V porovnaní s vlaňajším januárom nezamestnanosť v oboch regiónoch klesla, a to zhodne o 0,8 percentuálneho bodu. Vysoká nezamestnanosť ale zostáva medzi mladými do 25 rokov. V EÚ predstavovala 17,7 percenta, v eurozóne bola bez práce pätina mladých. V celej EÚ bolo v januári bez práce 19,969 milióna ľudí, z toho 15,62 milióna v eurozóne. Oproti decembru počet nezamestnaných v krajinách EÚ klesol o 96-tisíc v eurozóne potom o 56-tisíc. Z členských krajín únie mala najnižšiu mieru nezamestnanosti Česká republika, kde podľa Eurostatu dosiahla 3,4 percenta. Druhé bolo Nemecko so 3,8 percenta. Naopak najvyššia nezamestnanosť zostáva v Grécku a Španielsku. Oproti vlaňajšiemu januáru sa nezamestnanosť znížila v 25 krajinách. Na Cypre, v Taliansku a Dánsku sa naopak zvýšila. Najviac klesla v Chorvátsku, Španielsku, Maďarsku, Portugalsku, na Slovensku a v Írsku.
zdroj: hnonline.sk
Najbohatší Čech spúšťa v Británii vlastnú banku
28. 2. 2017
Investičná skupina PPF, ktorú ovláda najbohatší Čech Petr Kellner, spúšťa vo Veľkej Británii vlastnú banku. Finančný ústav nazvaný Clear Bank sa zameria na prevody peňazí predovšetkým medzi jednotlivými britskými bankami. Dnes to napísal web iHNed.cz, podľa ktorého už Clear Bank funguje v testovacej prevádzke a naplno má byť spustená na jeseň.
Skupina PPF, ktorá doteraz v Británii mala len niekoľko nehnuteľností, drží podľa webu v Clear Bank podiel 35 percent. Ďalších 35 percent vlastní spoločnosť CFFI UK Venture a zvyšných 30 percent má v držbe management Clear Bank. Celková investícia teda predstavuje necelú miliardu korún, uviedol iHNed.cz. Clear Bank bola založená pred tromi rokmi ako start-up. Jej zakladateľom a predsedom predstavenstva je Nick Ogden, zakladateľ služby WorldPay. Podľa Ogdena by mala Clear Bank oživiť doterajší trh a konkurovať novými technológiami aj nižšími transakčnými poplatky. Clear Bank odhaduje, že svojím vstupom ušetrí britskej ekonomike na transakčných poplatkoch ročne okolo troch miliárd libier, informoval portál. Najbohatší Čech spúšťa v Británii vlastnú banku | Ekonomika | FinWeb.sk - Najlepšie správy z financií a top komentáre
zdroj: hnonline.sk a ihned.cz
Rusi zakázali dovoz živej hydiny a vajec zo štyroch krajín EÚ
16. 2. 2017
Ruské federálne veterinárne orgány zakázali oddnes dovoz živej hydiny a vajec z viacerých regiónov štyroch členských štátov Európskej únie, a to Slovenska, ako aj Grécka, Poľska a Talianska. Dôvodom je výskyt vtáčej chrípky.
Už pred týždňom informoval Rosseľchoznadzor o dočasnom zákaze importu hydinového mäsa a všetkých výrobkov, pri ktorých sa využíva, z Bulharska, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie.
Informovala o tom tlačová agentúra TASS. Vtáčia chrípka sa podľa skorších informácií ruských médií nevyhla ani tamojším chovateľom, v okolí Astrachánu museli od začiatku decembra utratiť asi 600.000 sliepok, na istej morčacej farme preukázali prítomnosť vírusu ochorenia v Rostovskej oblasti. Experti však rátajú s výskytom ochorenia aj na anektovanom Kryme či na Kaukaze.
zdroj: hnonline.sk
Únia je bližšie k voľnému obchodu s Kanadou
16. 2. 2017
Európsky parlament (EP) dnes ratifikoval Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu s Kanadou, známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. Za dohodu zahlasovalo 408 europoslancov, proti bolo 254.
Proti CETA dnes pred budovou EP protestovali desiatky ľudí. Umiernení protestujúci sa dostali aj dovnútra budovy europarlamentu. Dohoda CETA odstraňuje väčšinu ciel medzi EÚ a Kanadou s výnimkou verejných a audiovizuálnych služieb, dopravy a niekoľkých poľnohospodárskych produktov. Zjednocuje štandardy a prináša aj obojstranné uznávanie certifikátov celej palety výrobkov, vrátane potravín, hračiek i elektroniky. Uľahčuje pohyb pracovných síl, tovar a služieb medzi oboma celkami. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov EÚ. Dohoda sa netýka verejných služieb - napríklad zdravotníctva, vzdelávania či dodávok vody. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú udržiavať svoje verejné monopoly, alebo tieto služby sprivatizujú. Viac ako päť rokov rokovaní sa ocitlo v stávke vlani, keď Valónsko pohrozilo, že CETA pre viaceré výhrady nepodpíše. EK a Kanade sa nakoniec podarilo ústupkami a vysvetleniami Valónov presvedčiť a kanadský premiér Justin Trudeau a predseda Európskej rady Donald Tusk dohodu slávnostne podpísali vlani v októbri.
zdroj: hnonline.sk