Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Rast tureckej ekonomiky sa zrýchľuje, po pokuse o prevrat sa stavia na nohy
12. 6. 2017
Hrubý domáci produkt (HDP) Turecka sa v tohtoročnom prvom štvrťroku medziročne zvýšil o päť percent. Hospodársky rast tak zrýchlil z 3,5 percenta v závere minulého roka a prekonal očakávania analytikov. Vyplýva to z dnešných údajov tureckého štatistického úradu.
Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali hospodársky rast v prvom štvrťroku len na štyri percentá. Dnešné údaje podporujú optimizmus ohľadom budúceho vývoja tureckej ekonomiky, ktorej rast vlani podkopal neúspešný pokus o vojenský prevrat. Turecký HDP sa v minulom treťom štvrťroku v dôsledku júlového pokusu o prevrat znížil o 1,3 percenta. Zaznamenal tak prvý štvrťročný pokles za sedem rokov, čo prinútilo vládu k opatreniam na podporu ekonomiky, napísala agentúra Reuters. Turecký minister financií Náci Agbal dnes uviedol, že hospodársky rast by mal byť aj v najbližších štvrťrokoch podporovaný súkromnou spotrebou a daňovými škrtmi. Podľa vicepremiéra Mehmeta Simseka bude rast tureckej ekonomiky v druhom štvrťroku ešte silnejší ako v prvom.
zdroj: hnonline.sk
Prioritou zahraničnej politiky Ukrajiny je členstvo v NATO
8. 6. 2017
Ukrajinský parlament odobril dnes návrh zákona, ktorý stanovuje, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je prioritou jej zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Príslušný návrh zákona počas hlasovania podporilo 276 poslancov. Na to, aby zákon prešiel, bolo potrebných 226 hlasov. Ako spresnil Ukrinform, poslanci dnešným hlasovaním schválili zmeny v zákone o základoch vnútornej a vonkajšej politiky Ukrajiny a v zákone o základoch národnej bezpečnosti Ukrajiny, v ktorých potvrdili, že prioritou Ukrajiny je jej vstup do NATO. Agentúra TASS pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 22. marca rezolúciu, ktorou sa obracia na americký Kongres so žiadosťou o podstatné prehĺbenie dvojstranného partnerstva oboch krajín v oblasti bezpečnosti. Ukrajinský parlament vtedy Kongres požiadal, aby Ukrajine udelil štatút hlavného spojenca mimo aliancie. Takýto štatút Spojené štáty poskytli Austrálii, Novému Zélandu i Japonsku, ako aj krajinám, ktoré sú ohrozené vojnovým konfliktom, ako Južná Kórea, Afganistan či Izrael. K nadviazaniu vzťahov medzi Ukrajinou a NATO došlo krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Ukrajina sa stala prvou z krajín Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa zapojili do programu Partnerstvo za mier. Neskôr vtedajší ukrajinský prezident Leonid Kučma oficiálne oznámil, že Ukrajina má záujem o členstvo v NATO. Intenzívny dialóg s NATO začala Ukrajina viesť za prezidenta Viktora Juščenka, ale k pripojeniu sa k akčnému plánu nedošlo. Po tom, ako sa funkcie hlavy štátu ujal Viktor Janukovyč, Ukrajina 1. júla 2010 vyhlásila svoj mimoblokový status. Za éry súčasného prezidenta Petra Porošenka sa situácia opäť zmenila tak, že ukrajinské vedenie si dáva za cieľ členstvo krajiny v NATO.
zdroj: hnonline.sk
Juh Európy prichádza kvôli zmene klímy o stovky miliárd, varuje Brusel
6. 6. 2017
Južné a juhovýchodné regióny Európy budú čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny akými sú vlny horúčav a suchá. Tie sa budú objavovať omnoho častejšie než dnes, uviedla Európska agentúra pre životné prostredie.
Globálne teploty dosahujú nové rekordy, hladina morí a oceánov stúpa a arktický ľad sa topí. To všetko má dosah aj na počasie v Európe. Klimatická zmena tu spôsobuje častejšie a horšie záplavy, suchá, búrky a horúčavy. Vedci varujú, že svetové teploty lámu rekordy už tretí rok za sebou. Vedie to k extrémnym situáciám ako bola napríklad nepredvídateľná vlna horúčav v Indii či rýchle topenie ľadu v Arktíde. Tieto výnimočné a extrémne situácie spojené s klímou stáli Európsku úniu v rokoch 1980 až 2013 zhruba 400 miliárd eur, odhadla Európska agentúra pre životné prostredie. Zároveň za to isté obdobie spôsobili asi 85-tisíc úmrtí. „Všetky európske regióny sú citlivé na klimatickú zmenu, ale niektoré budú mať oveľa väčšie problémy ako ostatné,“ píše agentúra vo svojej správe. „Južná a juhovýchodná Európa bude podľa všetkých predpokladov miestom, ktoré bude čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny.“ Región má už skúsenosti s extrémnymi horúčavami a menším objemom zrážok a vody v riekach. To všetko zvyšuje riziko toho, že obdobia sucha sa predlžujú, stráca sa biodiverzita, objavuje sa viac lesných požiarov. Agentúra uviedla, že v západnej Európe sú ohrozené aj pobrežné oblasti, pretože čelia zvýšenému riziku záplav kvôli zvyšujúcej sa hladine mora a častejším búrkam. Napriek tomu, že určité regióny môžu zaznamenať aj pozitívne dopady klimatickej zmeny ako sú zlepšujúce sa podmienky pre poľnohospodárstvo napríklad v častiach severnej Európy, väčšina regiónov či sektorov bude zasiahnutá negatívne.
zdroj: hnonline.sk
Eurozóna potrebuje európskeho ministra financií aj spoločný rozpočet
2. 6. 2017
Euro je úspešný projekt, reformy ukazujú výsledky, keďže ekonomika EÚ rastie, nezamestnanosť klesá a štátne dlhy sa znižujú. Zhodli sa na tom diskutujúci politici na Bruselskom ekonomickom fóre.
Samozrejme, nie všetky problémy sú vyriešené. V Európe stále existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. „Napríklad nezamestnanosť je vo Francúzsku dvojnásobná oproti tej nemeckej,“ pripomenul Pierre Moscovici, európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti. Podľa neho na dokončenie reforiem musí byť hotová finančná únia, ktorá sa skladá z bankovej a kapitálovej únie. Tiež by sa malo prerušiť toxické spojenie medzi bankami a vládnym dlhom. S tým ma problém najmä Taliansko. Pier Carlo Padoan, minister financií Talianska, pripustil, že štátny dlh jeho krajiny je stále vysoký, ale už sa stabilizuje a mal by klesať, lebo HDP stúpa. „Ale neexistuje skratka ako sa dostať z dlhov rýchlo. Musia sa robiť štrukturálne reformy, ale tie potrebujú čas najmä vo veľkej krajine akou je Taliansko. Sme na úzkom chodníku a nesmieme z neho spadnúť,“ dodal Padoan. Politici sa tiež zhodli na tom, že eurozóna potrebuje európskeho ministra financií aj spoločný rozpočet. To jej pomôže byť efektívnejšou v riešení problémov, ktoré sa budú vracať. Podľa Moscoviciho by eurozóna mohla byť rozšírená do roku 2025 o druhú vlnu štátov.
zdroj: hnonline.sk