Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Taliani zavádzajú novinku: Google daň
29. 11. 2017
Google daň alebo internetová daň. Nový taliansky zákon už schválila tamojšia horná komora. Ak prejde ďalej aj dolnou komorou parlamentu, Taliansko sa stane priekopníkom s podobnou normou. A podľa všetkého sa mu to aj oplatí. Rím očakáva do pokladnice extra 114 miliónov eur každý rok.
Opatrenie má prinútiť domácich nákupcov reklamy od Googlu či Facebooku zaplatiť šesťpercentnú daň z hodnoty nákupu. Transakcie nižšie ako 30 eur by boli od poplatku oslobodené. Daňovým úradom norma navyše umožní sledovať toky digitálnych príjmov smerujúce do zahraničia a banky dostanú povinnosť oznamovať veľké objemy transakcií. „Internetová daň je takmer nevyhnutná a politicky veľmi atraktívna,“ tvrdí pre Financial Times Paolo Cellini, taliansky profesor digitálnej ekonomiky z univerzity Luiss v Ríme. Podľa neho sú americkí technologickí giganti perfektným cieľom, keďže sa prakticky nevedia obhájiť. „Neplatia dane. Nevytvárajú zamestnanie. Berú peniaze do zahraničia a sú to cudzinci,“ kritizuje Cellini.
Komisia potvrdila, že návrh rozpočtu je v súlade s európskymi pravidlami
27. 11. 2017
Európska komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka.
Európska komisia (EK) potvrdila očakávanie Ministerstva financií (MF) SR, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. V reakcii na zverejnené hodnotenia rozpočtov komisiou to konštatuje slovenský rezort financií."Podobne ako MF SR, aj EK považuje smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne, bez výrazného odchýlenia. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 percent HDP," doplnila v stanovisku riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová.Komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka (ktoré je v programe záchrany), aby skontrolovala, či sú v súlade s pravidlami EÚ, ktoré stanovujú limity pre rozpočtové schodky a verejný dlh. Svoje hodnotenie zverejnila v stredu.Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Fínsko, Holandsko, Estónsko, Írsko, Cyprus, Malta a Slovensko jej predložili rozpočty, ktoré sú úplne alebo vo veľkej miere v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.Naopak, v prípade rozpočtových plánov Belgicka, Talianska, Rakúska, Portugalska a Slovinska existuje riziko, že v roku 2018 nesplnia všetky limity paktu, uviedla EK a dodala, že aj Francúzsko je v tejto skupine.Podľa pravidiel EÚ musia byť rozpočtové deficity štátov nižšie ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh menší ako 60 percent HDP.
Európu ničia prírodné katastrofy
24. 11. 2017
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.
Slovensko malo za vlaňajšok najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v EÚ
24. 11. 2017
Najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v EÚ malo Francúzsko. Slovensko zaznamenalo v minulom roku najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v rámci celej EÚ, a to o 10,7 percenta.Celková poľnohospodárska produkcia však v EÚ poklesla v roku 2016 o 2,8 percenta oproti roku 2015. Pokles bol zaznamenaný pre zníženie počtu zvierat a produkcie plodín. Informoval v stredu vo svojej tlačovej správe Eurostat.
konomické účty pre poľnohospodárstvo ukazujú, že celková poľnohospodárska produkcia v EÚ predstavovala vlani 405 miliárd eur v základných cenách. V minulom roku sa 59 percent hodnoty vyrobenej poľnohospodárskej produkcie vynaložilo na medzispotrebu (vstupné tovary a služby), zatiaľ čo hrubá pridaná hodnota (hodnota produkcie mínus hodnota medzispotreby) bola ekvivalentná, teda 41 percent, alebo 165,7 miliárd eur.
Z celkovej sumy 405 miliárd eur malo najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v členských štátoch Francúzsko, a to až 70,3 miliardy eur (17 % celkovej sumy EÚ). Nasledovalo Taliansko (53,4 mld. eur, 13 %), Nemecko (52,9 mld. eur, 13 %), Španielsko (46,8 mld. eur, 12 %), Veľká Británia (27,9 mld. eur, 7 %), Holandsko (27,0 mld. eur, 7 %), Poľsko (22,4 mld. eur, 6 %) a Rumunsko (15,4 mld. eur, 4 %). Zníženie poľnohospodárskej produkcie v EÚ v roku 2016 o 2,8 percenta v porovnaní s rokom 2015 možno pripísať podľa Eurostatu najmä poklesu hodnoty živočíšnej výroby o 3,3 percenta, ktorý čiastočne kompenzoval nárast jej objemu o 1,7 percenta.
Dáta zverejnené Eurostatom zostavili vnútroštátne orgány členských štátov EÚ v súlade s metodikou ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.