Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Europarlament žiada nové opatrenia na zamedzenie daňových únikov
14. 12. 2017
V europarlamente zriadia stály vyšetrovací výbor pre dane. V boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom by sa malo prijať viacero nových opatrení. Konštatuje to Európsky parlament vo svojom uznesení, ktoré schválil v stredu. Uznesenie obsahuje vyše dvesto odporúčaní vyšetrovacieho výboru europarlamentu pre pranie špinavých peňazí.
Okrem iného hovoria o potrebe zavedenia verejne prístupných registrov konečných užívateľov výhod na úrovni Európskej únie či sankciách pre finančných sprostredkovateľov za agresívne daňové plánovanie. Zároveň rozhodli, že v europarlamente bude zriadený stály vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať daňovými otázkami. Europoslanci taktiež navrhujú spoločné vymedzenie toho, čo je offshorové finančné centrum, daňový raj, nespolupracujúca daňová jurisdikcia a vysoko riziková krajina z hľadiska prania špinavých peňazí. Taktiež by privítali ustanovenie nástrojov na podporu oznamovateľov, ktoré by im zaistili účinnú ochranu a primeranú finančnú pomoc. Pomôcť by tiež podľa europarlamentu malo zavedenie odradzujúcich sankcií na úrovni únie aj členských štátov voči bankám a sprostredkovateľom, ktorí sa vedome zámerne a systematicky zapájajú do nezákonných daňových systémov alebo do prania špinavých peňazí. Tieto opatrenia by podľa europoslancov mali byť odpoveďou aj na poslednú kauzu takzvaných Panamských dokumentov. EP zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že v týchto dokumentoch sa spomínajú viaceré členské krajiny Európskej únie (EÚ). "Poslanci tiež kritizovali nedostatok politickej vôle na strane niektorých krajín únie pokročiť v daňových reformách a v ich presadzovaní," informuje europarlament. Zjednodušiť boj proti daňovým únikom môže podľa parlamentu aj zmena v systéme prijímania daňovej legislatívy. Schvaľovanie legislatívy únie v oblasti daňovej politiky si v súčasnosti vyžaduje jednomyseľnú podporu ministrov členských štátov. Parlament presadzuje, aby v budúcnosti stačila Rade Európskej únie na schválenie takýchto právnych aktov kvalifikovaná väčšina. "EÚ pokročila v boji so subjektmi, cez ktoré sa prelievajú zisky firiem, ktoré sa chcú vyhnúť plateniu daní, a vydala tzv. čiernu listinu. Ak chce byť v boji proti daňovým rajom EÚ dôsledná, musí ísť ďalej a musí sa to týkať aj samotných členov ako je Holandsko, Luxembursko, Írsko či Malta," uviedol na margo schváleného uznesenia europoslanec Branislav Škripek. Ako dodal jeho kolega Ivan Štefanec, za najdôležitejšie opatrenie, ktoré by sa malo zaviesť, považuje pravidlo zdaňovania na mieste, kde vzniká zisk.
Atény navrhli riešenie grécko-macedónskeho sporu
13. 12. 2017
Nový grécky návrh názvu pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko (FYROM) by mohol vyriešiť roky pretrvávajúci grécko-macedónsky spor o názov tejto krajiny. Informovali o tom v utorok grécke i macedónske médiá po stretnutí predstaviteľov oboch krajín v Bruseli pod patronátom amerického splnomocnenca Matthewa Nimetza.
Názov krajiny by mal podľa gréckeho návrhu znieť v budúcnosti Nové Macedónsko, uviedli macedónske médiá, avšak bez toho, aby spresnili, či je tento variant prijateľný i pre Skopje. Ak by tomu však bolo tak, pretrvávajúci spor by sa mohol vyriešiť už v prvom polroku budúceho roka. Republika Macedónsko je v OSN registrovaná pod dočasným názvom FYROM, pretože Atény vidia v neoficiálnom názve krajiny riziko územných požiadaviek vzhľadom na existenciu rovnomenného gréckeho regiónu. Medzičasom však tento spor začal brániť otvoreniu prístupových rokovaní Európskej únie s Macedónskom, ktoré má od roku 2005 štatút kandidátskej krajiny EÚ, a to pre objektívnu hrozbu veta Grécka v súvislosti s nevyriešením predmetného sporu.
ECB môže na kvantitatívnom uvoľňovaní stratiť stovky miliónov
11. 12. 2017
V minulom týždni prepukol účtovný škandál v maloobchodnom holdingu Steinhoff International (ktorá u nás prevádzkuje maloobchodné predajne PEPCO). Jeho akcie následne stratili viac ako tri štvrtiny zo svojej hodnoty a jeho dlhopisy zhruba polovicu.
Koncom týždňa sa jeho dlhopis splatný v roku 2025 obchodoval za menej než 50 centov za euro dlhu. Toto sú úrovne, pri ktorých majú investori veľmi vážne pochybnosti o platbyschopnosti spoločnosti. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by v júli tieto dlhopisy nenakúpila ECB v rámci programu nákupu korporátnych dlhopisov. Presný objem nie je známy, maximálne by sa malo jednať o 560 mil., keďže Steinhoff vydal v tejto línii dlhopisy za 800 miliónov eur a ECB nemôže vlastniť viac ako 70 percent z jednej línie. Podľa aktuálneho trhového ocenenia teda ECB môže očakávať, že príde o niečo cez polovicu z tejto svojej investície. Finálne straty sa teda môžu pohybovať v stovkách miliónov eur. ECB to nepoloží, len v minulom roku vykázala zisk vo výške 1,2 miliardy eur. Mohlo sa však viac peňazí ujsť NBS ako akcionárovi ECB na umorovanie strát z preceňovania zahraničných aktív z obdobia posilňovania koruny (čím skôr NBS umorí stratu, tým skôr bude môcť odvádzať zisky z monetárnopolitických operácií do štátnej kasy).
Väčšina členských krajín Európskej únie podporila vznik obrannej a bezpečnostnej spolupráce
11. 12. 2017
Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie prijalo oficiálne rozhodnutie o vytvorení novej obrannej a bezpečnostnej spolupráce (PESCO), ktorá položí základy pre navrhovanú európsku obrannú úniu. Informovala o tom agentúra DPA.
Rozhodnutie o vytvorení Stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie (PESCO) prijali v Bruseli ministri zahraničných vecí EÚ. Tento krok umožní EÚ užšiu bezpečnostnú spoluprácu a budovanie vojenských kapacít. Únia bude tak menej závislá od USA, čo sa týka jej bezpečnostných potrieb. Účasť v PESCO je pre 28 členských krajín EÚ dobrovoľná. Dánsko, Malta a Spojené kráľovstvo sa rozhodli pre neúčasť. Spoluprácu odštartuje 17 konkrétnych projektov, medzi ktoré patrí zriadenie lekárskej jednotky, logistického centra, centra pre výcvikové misie a vývoj spoločných noriem pre vojenskú rádiovú komunikáciu, dodala DPA.