Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
EÚ môže prísť o desaťtisíce pracovných miest pre clá na oceľ
9. 3. 2018
Európska oceliarska federácia EUROFER tvrdí, že dôvody amerického prezidenta Donalda Trumpa pre zavedenie ciel na oceľ a hliník sú absurdné. A varovala, že tento krok by mohol pripraviť Európu o desaťtisíce pracovných miest.
Európska únia minulý rok vyviezla do USA približne 5,5 milióna ton ocele. Európski výrobcovia ocele majú obavy zo straty prístupu na americký trh, ale aj z toho, že Európu zaplaví oceľ z iných krajín. Podľa Eggerta "strata vývozu do USA spolu s očakávaným masívnym nárastom dovozu do EÚ by mohla stáť oceliarsky priemysel v Únii a s ním súvisiace odvetvia desaťtisíce pracovných miest." Zavedenie ciel podpísal vo štvrtok americký prezident Donald Trump. Clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na hliník sa začnú uplatňovať približne o 15 dní. Kanada a Mexiko by mohli byť z tohto plánu vyňaté, ale to bude závisieť od výsledkov opätovného prerokovania Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
Menej plastu v Európe. Štáty chcú spolupracovať
7. 3. 2018
Spotreba plastov na najstaršom kontinente stúpa. Európska únia tak hľadá riešenia na to, ako s touto surovinou ďalej pracovať. Donedávna štáty vo veľkom vyvážali recyklovaný odpad, ako napríklad papier či plasty, na ďalšie spracovanie do Číny. Odpad zo Západu sa však v Ázii hromadil, a tak od prvého januára tohto roku Čína príjem niektorých materiálov zastavila.
Peking, ktorý bol štyri roky prvým v množstve prijatého recyklovateľného materiálu, tak skomplikoval situáciu viacerým krajinám. V nadväznosti na toto rozhodnutie prišli poslanci z Európskej komisie s celoeurópskou stratégiou pre plasty. Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa pracovníci v odpadovom priemysle zaoberajú, je ďalšie zaobchádzanie s plastmi. Ich výroba a následne aj spotreba v celom svete stúpajú rýchlejšie ako kapacita a ochota recyklovať ich. Donedávna mohli štáty túto surovinu prevážať do Číny, kde bola ďalej spracovaná, tá však už odmieta byť skládkou odpadu zo Západu. Krajiny, ktoré boli od tohto exportu závislé, tak musia hľadať iné riešenia.