Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Tri tváre európskeho trhu práce
9. 4. 2018
Podnikové prieskumy EÚ za prvý kvartál ukázali narastajúci problém s nedostatkom pracovnej sily. V rámci celej EÚ hlási 20 percent firiem, že je to limitujúci faktor pre rozvoj produkcie. To je s odstupom najviac v histórii.
Vo štvrtom kvartáli minulého roka to bolo 17 percent a pred rokom len 12 percent. Problém nedostatku pracovnej sily v EÚ sa teda zintenzívňuje a keď to takto pôjde ďalej, tak onedlho sa dočkáme toho, že najväčším problémom firiem nebude to, že nemajú komu predávať, ale koho zamestnať. Slabý dopyt ako dôvod obmedzujúci rozvoj aktuálne hlási 24 percent firiem, čo je zase najmenej v histórii. Samozrejme, silný trh práce nie je rovnomerne rozložený. Najviac problémov s pracovnou silou hlásia v Maďarsku (88 percent firiem) a najmenej podľa očakávania v Grécku (0 percent). Pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že trh práce má tri tváre: 1. brutálne sa prehrievajúci, čo je fenoménom nových členských krajín EÚ; 2. silný/mierne sa prehrievajúci v západných a severných krajinách EÚ; 3. slabý, to sa týka juhu.
Obchodnému konfliktu bude chcieť EÚ predísť rozhovormi s USA
5. 4. 2018
Pre Spojené štáty a Európsku úniu (EÚ) je veľmi dôležité, aby viedli dialóg a predišli tak obchodnému konfliktu. Povedala to v stredu hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva Beate Baronová.
Reagovala tak na ďalšiu eskaláciu obchodného sporu medzi USA a Čínou. Po tom, ako USA zverejnili zoznam čínskych produktov v celkovej hodnote okolo 50 miliárd USD (40,62 miliardy eur), ktoré by mohli spadať pod nové clá, čínske ministerstvo obchodu oznámilo, že Peking pripravuje zavedenie ciel na americké produkty v rovnakej hodnote. Čína pritom pohrozila, že uvalí clá na kľúčové americké produkty vrátane sójových bôbov, lietadiel, automobilov, whisky a chemikálií. Vývoj ukazuje, že pre nás je nadovšetko dôležité využiť čas, ktorý máme do 1. mája, na dialóg medzi USA a EÚ, aby sme sa vyhli špirále, ktorá vedie k obchodnému konfliktu," dodala Baronová, podľa ktorej je potrebné hovoriť o obchode aj s Čínou. USA v marci zaviedli 25 percentné clo na dovoz ocele a 10 percentné clo na hliník, ale EÚ a niekoľko krajín dostalo dočasnú výnimku, ktorá platí do 1. mája.
Francúzske mestečko zažíva brexitový realitný boom
3. 4. 2018
Mestečko Eymet na juhozápade Francúzska je medzi Britmi obľúbené už dlho, aj tak ale vývoj z posledných mesiacov mnohých zaskočil. Obec so stredovekým opevnením a asi 2600 obyvateľmi zažíva príval britských záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Začal nečakaný boom v predvečer brexitu a najmä mladí Briti sa túžia presťahovať, skôr ako bude neskoro, napísal denník The Guardian.
"Je to šialené, proste šialené," povedala miestna realitná maklérka Terrie Simpsonová. "Chodia za nami ľudia, ktorí doslova hovoria: 'Prišli sme na týždeň a do odchodu by sme chceli mať dom.' Chcú všetko vyriešiť, usadiť sa, začať si vytvárať nárok na trvalý pobyt. Majú pocit, že čas im beží. Je tu lehota," opisuje rodená Britka, ktorá sa do departementu Dordogne presťahovala pred 16 rokmi. Na začiatku každého roka si spoločne s kolegami v realitnej kancelárii Agence Eleonor stanovujú ročné predajné ciele. Ku koncu februára zistili, že tohtoročný predaj už prekročili 30 percent vytýčenej méty. Pred referendom o odchode Británie z EÚ Simpsonová kritizovala "úplnú absurdnosť a absolútnu hlúposť" celého procesu, teraz ale dodáva, že z profesionálneho hľadiska si nemôže sťažovať. "Minulý mesiac sme otvorili novú pobočku v Bergeracu. Za prvý týždeň predala tri domy," povedala.
Grécko dostalo ďalšiu miliardovú injekciu
31. 3. 2018
Grécko sa neustále snaží o oživenie svojej ekonomiky, ktorá sa po kríze pomaly preberá k životu. Bez finančnej pomoci zo zahraničia sa však zatiaľ nezaobíde, musí totiž splácať nekončiace sa pohľadávky voči svojim veriteľom.
Ďalší balík financií v hodnote 6,7 miliardy eur, ktorý odklepli krajiny eurozóny, je preto pre Atény životne dôležitý. Ide o poslednú splátku v rámci tretieho záchranného balíka. „Peniaze majú slúžiť na splatenie predchádzajúcich záväzkov a čiastočne tiež ako vankúš pre situáciu, keď sa Grécko začne znovu vracať na finančné trhy,“ vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Prvú časť pôžičiek vo výške 5,7 miliardy eur Grécku vyplatili už včera, doplatok bude nasledovať začiatkom mája. Vzhľadom na to, že Grécko akútne nepotrebuje pôžičky na chod štátu, tieto peniaze využije na splatenie dlhov. Malo by to stačiť minimálne do jari budúceho roka. V tomto roku má Grécko ešte splatné dlhy zhruba v objeme troch miliárd eur voči Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu, okrem toho však budúci rok v apríli budú musieť vyplatiť súkromným veriteľom ďalšie štyri miliardy eur.