Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Neústupnosť Bruselu núti Britániu k odchodu z EÚ bez dohody
5. 8. 2018
Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox. Británii zostáva do odchodu z Európskej únie menej než osem mesiacov. Londýn a Brusel pritom zatiaľ stále nedosiahli dohodu o vzájomných vzťahoch po odchode ostrovnej krajiny z EÚ a britská vláda v stále väčšej miere počíta s tým, že k žiadnej dohode nepríde.
"Myslím si, že neústupnosť Európskej komisie nás tlačí do odchodu bez dohody," povedal Fox pre The Sunday Times. V tejto súvislosti uviedol, že riziko odchodu Británie z EÚ bez dohody sa zvýšilo na 60 % a dodal, že "teraz je na Európskej únii, či chce uprednostňovať ideologickú čistotu pred reálnou ekonomikou". Zástupcovia EÚ ale tvrdia, že Británia nedokázala predložiť realistické návrhy o budúcich vzťahoch. Podľa nich si Londýn chce ponechať niektoré výhody spojené s členstvom v Európskej únii, ako je napríklad voľný obchod, zatiaľ čo zároveň odmieta akceptovať pravidlá platné v bloku, ktorých súčasťou je napríklad voľný pohyb osôb. Drvivá väčšina britských firiem sa tvrdého brexitu, teda odchodu Británie bez dohody, obáva. Podľa nich takýto vývoj spôsobí Británii obrovské škody, pričom problémom neunikne prakticky žiadny sektor, od leteckej dopravy až po dodávky liekov.
Londýnska burza aktivizovala núdzový plán, aby čelila tvrdému brexitu
3. 8. 2018
Osem mesiacov pred plánovaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie aktivizovala Londýnska akciová burza (LSE) núdzový plán. Má ju uchrániť pred nekoordinovaným brexitom. Vo štvrtok o tom informovalo vedenie burzy v britskom hlavnom meste.
Súčasťou plánu je založenie dcérskej spoločnosti v EÚ. Nový šéf burzy David Schwimmer upozornil na to, že tvrdý brexit by mohol mať negatívny vplyv na obchody, výsledky, refinancovanie a iné oblasti ekonomiky. Londýnska burza by podľa súčasných analýz v prípade tvrdého brexitu patrila k najsilnejšie poškodeným. Schwimmer, ktorý roky pracoval v americkej investičnej veľkobanke Goldman Sachs, počas svojho prvého verejného vystúpenia neodhalil všetky svoje karty. Nehovoril predovšetkým o tom, ako chce dosiahnuť spoluprácu s Nemeckou burzou vo Frankfurte nad Mohanom. Obe burzy v 1. polroku dosahovali rast príjmov vďaka výkyvom na finančných trhoch. Londýnska burza ich v 1. polroku medziročne zvýšila o 21 % na 480 miliónov GBP (539,08 milióna eur), čím prekonala odhady analytikov.
Volkswagen dosiahol rekordný zisk
2. 8. 2018
Nemecký automobilový koncern Volkswagen v prvom polroku medziročne zvýšil prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek takmer o 10 percent na rekordných 9,8 miliardy eur. Oznámila to dnes firma, ktorej súčasťou je aj mladoboleslavská Škoda Auto. Na výsledky koncernu však stále majú negatívny vplyv náklady na riešenie emisného škandálu.
Firma navyše varovala, že jej zisky by mohol zasiahnuť prechod na nový systém testovania emisií WLTP. Poukázala aj na riziká spojené s rastúcim protekcionizmom v medzinárodnom obchode. V samotnom druhom štvrťroku sa prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek zvýšil dokonca o 23 percent na 5,58 miliardy eur. Prekonal tak očakávania analytikov, ktorí ho podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali na 4,98 miliardy eur.
Google prehral svoj spor s Bruselom
31. 7. 2018
Prípady, keď Brusel kontroluje fúzie alebo koncentrácie podnikov kvôli ochrane hospodárskej súťaže, pribúdajú. Aj preto EÚ nedávno prijala ďalšiu právnu úpravu, aby sa predchádzalo vzniku dominantného postavenia podnikov na trhu pri určitých tovaroch alebo službách. Do ťaženia za čistotu konkurenčného boja zapadá aj rozhodnutie Európskej komisie z 18. júla tohto roku. V ten deň dostala spoločnosť Google rozhodnutie o rekordnej pokute za inštaláciu aplikácií do zariadení používajúcich operačný systém Android od Googlu. Pokuta vo výške 4,34 miliardy eur predstavuje pre Google viac než tretinu minuloročného zisku jeho materskej spoločnosti Alphabet.
Čo sa vlastne stalo z právnej stránky? Medzi úlohy Európskej komisie pri tvorbe regúl pre hospodársku súťaž patrí aj legislatívne zabezpečenie fungujúceho konkurenčného prostredia. Únia vykonáva dohľad nad tým, aby sa podniky správali poctivo, čím sa zabezpečuje plynulý priebeh a spravodlivosť hospodárskej súťaže. Ide najmä o ochranu pred zneužívaním dominancie alebo pred kartelovými dohodami. Napríklad pri karteloch si firmy zvyknú dojednať spoločný postup pri úprave cien alebo rozdelenie trhových podielov. Hospodársku súťaž v EÚ upravuje Zmluva o fungovaní Európskej únie a ďalšie nariadenia, ktoré zakotvujú práva, povinnosti a postupy pri ochrane hospodárskej súťaže. V antitrustovom prípade Googlu Komisia vyčítala, že technologický gigant vyžadoval od výrobcov smartfónov, aby inštalovali aplikácie Google Search a Chrome ako podmienku prístupu do internetového obchodu s aplikáciami Google Play Store. Ďalšie porušenie, za ktoré komisia Google potrestala, bolo, že veľkým výrobcom a prevádzkovateľom mobilných sietí platil kompenzácie za to, že na svojich zariadeniach exkluzívne prednastavovali aplikáciu Google Search. Tretím porušením práva bolo, že bránil výrobcom, keď chceli predinštalovať aplikácie od Googlu, aby predávali smartfóny s alternatívnymi – Googlom neschválenými – verziami Androidu.