Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Čas a história

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákonník

Zajtra bude ešte horšie ako je dnes!

Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.

Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.

(Murphyho zrnká II)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich

Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.

Žena sa bojí o svoju budúcnosť len dovtedy, kým sa nevydá.

Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.

(Murphyho zákonník)
Život je žart...

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

(Myšlienky bez cla)

Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov

26. 2. 2024 Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces. „Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Európania volajú po zrušení letného času

3. 9. 2018 Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
(Zdroj: hnonline.sk)

Európska komisia navrhne zrušenie striedania času

31. 8. 2018 Európska komisia (EK) ešte dnes schváli návrh na zrušenie každoročného pravidelného prechodu na letný čas. V nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF to dnes povedal predseda EK Jean-Claude Juncker.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ. Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny. Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom.
(Zdroj: hnonline.sk)

Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny

30. 8. 2018 Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.
(Zdroj: hnonline.sk)

Prvá zásielka amerických inteligentných bômb dorazila do Európy

30. 8. 2018 Prvá z troch veľkých zásielok presne navádzanej leteckej munície z USA dorazila do Európy. Na dodávky inteligentných bômb čaká 11 členských krajín NATO vrátane Česka a tiež partnerské Fínsko. Muníciu kvôli úsporám nakupujú spoločne prostredníctvom aliančnej agentúry NSPA.
Agentúra dostala z USA prvú dodávku laserom navádzanej munície vzduch-zem za zhruba 20 miliónov dolárov, informoval v stredu spravodajský portál iDNES.cz. Ide väčšinou o bomby GBU-31 určené pre vzdušné sily Belgicka a Dánska. Ďalšie dve veľké dodávky majú nasledovať neskôr. Podľa námestníčky generálneho tajomníka NATO má táto iniciatíva vyriešiť problémy, s ktorými sa spojenci v Aliancii stretli prvýkrát počas leteckých úderov v Líbyi v roku 2011. "Keď niektorí spojenci vyčerpali svoje zásoby munície, zistili, že je neuveriteľne ťažké nasadiť (do operácie) iné zbrane," skonštatovala. Spoločný nákup prakticky zhodnej munície 11 spojencov má takéto nedostatky odteraz eliminovať, keď umožní v prípade potreby počas leteckých operácií či v prípade krízy vzájomné využívanie zásob munície. Má sa tým tiež znížiť závislosť európskych spojencov od leteckej dominancie USA. Práve Američania totiž museli v Líbyi spojencom na čele s Francúzskom vypomáhať pre chýbajúcu muníciu.
(Zdroj: hnonline.sk)
august 2025
T po ut st št pi so ne
31 28 29 30 31 1 2 3
32 4 5 6 7 8 9 10
33 11 12 13 14 15 16 17
34 18 19 20 21 22 23 24
35 25 26 27 28 29 30 31
36 1 2 3 4 5 6 7
Dnes má meniny Samuel
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner