Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb
5. 9. 2018
Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.
Európania volajú po zrušení letného času
3. 9. 2018
Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
Európska komisia navrhne zrušenie striedania času
31. 8. 2018
Európska komisia (EK) ešte dnes schváli návrh na zrušenie každoročného pravidelného prechodu na letný čas. V nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF to dnes povedal predseda EK Jean-Claude Juncker.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ. Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny. Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom.
Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny
30. 8. 2018
Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.