Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Tvrdý brexit by mal priame dôsledky na ekonomiku Slovenska
19. 9. 2018
Mimoriadnym bodom utorňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli rozhovory medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom o brexite. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval, upozornil na možné dôsledky tzv. "tvrdého brexitu".
Ružička zdôraznil, že slovenská pozícia je ohľadom týchto rokovaní nezmenená, čo znamená, že podporujeme uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Ak by k tomu nedošlo a platil by scenár tvrdého brexitu, to by podľa jeho slov malo nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo a na Slovákov žijúcich na území Spojeného kráľovstva. "Som optimista a verím, že sa tá dohoda dotiahne aj napriek tomu, že v tejto chvíli v niektorých otázkach sa pozície oboch strán podobajú zákopovej vojne," uviedol Ružička. Spresnil, že Slovensko v plnej miere podporuje hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera v rokovaniach s britskou stranou. Ak by však tieto rokovania zlyhali a v októbri alebo do konca tohto roka by sa politickú dohodu nepodarilo uzavrieť, malo by to priamy vplyv aj na Slovensko.
O euro viac za emisie, milióny pre elektrárne
17. 9. 2018
Obchodovanie so špinavým vzduchom? Dlhé roky po tom, ako bol systém z dielne Európskej únie uvedený do praxe, vyvolávala táto stratégia na spomalenie zmeny klímy zmiešané reakcie. Obchodovanie s kvótami totiž neprinášalo želané ciele – kvót bolo často priveľa, rozdávali sa zadarmo, ich cena sa prepadala a v kombinácii s ekonomickou krízou a rozvojom obnoviteľných zdrojov trh takmer skolaboval.
Tento rok na jar však prišiel zlom. Členské štáty dospeli k dohode, ktorá počet povoleniek v systéme znížila zhruba o štvrtinu. Burzy zareagovali a ceny kvót začali raketovo rásť – v súčasnosti sa držia na úrovni 25 eur za tonu, kým ešte pred mesiacom to bolo len 18 eur za tonu. Dnes turbulencie na trhu s emisnými povolenkami prinášajú dobré aj zlé správy. Kým výrobcovia s vysokou emisnou spotrebou majú vrásky na čele, „čistejšie“ elektrárne a štát majú dôvod na oslavu.
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.