Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Brexit ohrozuje kasu aj pracovné miesta
29. 10. 2018
Slovenský ťahúň ekonomiky môže už čoskoro zakopnúť. V najväčšom priemyselnom sektore Slovenska, automobilovom priemysle, sú totiž ohrozené stovky miliónov eur a tisícky pracovných miest. „Brexit pociťuje slovenská ekonomika už od hlasovania v referende v roku 2016.
Od roku 2019 hrá významnú úlohu aj potenciálne zavedenie ciel. Všetky tieto kanály spôsobujú spomalenie britskej ekonomiky a mali, resp. budú mať priamy a nepriamy efekt na našich exportérov,“ potvrdil pre HN Michal Habrman z Inštitútu finančnej politiky. A práve najväčšími exportérmi sú na Slovensku automobilky. Priemerne posielajú za hranice viac ako 99 percent svojej výroby a na celkovom exporte sa podieľajú 35 percentami.
Hodnota bánk eurozóny sa tento rok znížila o štvrtinu
26. 10. 2018
Trhová hodnota bankových ústavov v eurozóne klesla tento rok o 26,5 percenta. Investori sa ich zbavujú, pretože sú príliš zraniteľné voči politickým otrasom, napísala agentúra Reuters.
Tento pokles nie je odôvodnený porovnateľným znížením ziskov," uviedol analytik spoločnosť AlphaValue Farhad Moshiri. Výsledky sektora sú podľa neho ovplyvnené skôr politickými faktormi než jeho hospodárením. Nielen na talianske banky, ale na celý sektor negatívne vplýva politická kríza v Taliansku a následný spor s Európskou komisiou kvôli rozpočtu talianskej vlády, ktorá sa rozhodla zásadne zvýšiť rozpočtový deficit a opustiť politiku fiškálnej obozretnosti. Spomalenie hospodárskeho rastu na kontinente a vzdialené vyhliadky na zvýšenie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou sa do cien akcií takisto premietli. Nedôveru investorov posilnil tiež dlhý rad problémov, naposledy je to škandál s praním špinavých peňazí v najväčšej dánskej banke Danske Bank.
Slovensko dostane z fondov EÚ dvanásť miliárd eur vo voľných cenách
25. 10. 2018
Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ. Slovensko bude mať v rokoch 2021 až 2027 k dispozícii 12 miliárd eur vo voľných cenách. Vo výške financií vynaložených na občana, 310 eur, je na úrovni Portugalska. Uviedla to v stredu eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretuová po rokovaní krajín Vyšehradskej štvorky, Chorvátska, Slovinska, Bulharska a Rumunska. Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ, doplnila.
Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ. Podľa vicepremiéra pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide o nový návrh. "Pani komisárka povedala, že hoci alokácia pre Slovensko a iné krajiny kvôli brexitu a novým výzvam bude nižšia, intenzita pomoci pre Slovensko bude druhá najvyššia v EÚ," povedal Raši. Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ vo výške 1,2 percenta až 1,3 percenta hrubého národného dôchodku, ak tieto peniaze pôjdu na podporu kohéznej politiky. "Sme ochotní akceptovať aj zníženú finančnú alokáciu, ale chceme väčšiu mieru flexibility pri čerpaní finančných prostriedkov," uviedol.
Možnosť presunúť peniaze. Väčšia flexibilita súvisí s objemom financií, ktoré bude možné presunúť medzi programami a v rámci programu čo najjednoduchšie. SR má podľa neho problém s výskumom a inováciami, kde boli pozastavené výzvy za 600 miliónov eur. "Reálne hrozí, že to, čo sme sľúbili, nedokážeme dočerpať. Kým sa upravili všetky pravidlá, uplynul čas," priblížil situáciu. Slovensku by pomohlo, keby malo možnosť presunúť peniaze na program, ktorý má pripravených žiadateľov. Ďalším príkladom pre využitie flexibility sú priority krajiny, v tejto súvislosti je to pre SR dobudovanie dopravnej infraštruktúry, konštatoval. Eurokomisárka Cretuová verí, že členské štáty budú ochotné viac prispievať do rozpočtu EÚ. Dodala, že dôležitý bude eurosummit v rámci rumunského predsedníctva, už bez účasti Veľkej Británie. Verí, že vzťahy EÚ s Londýnom ostanú dobré. Slovensko podľa nej slúži ako príklad pre ostatné krajiny najmä v oblasti automotive 21. storočia, digitalizácie a v medicínskych technológiách.
Európska únia zamietla rozpočet Talianska
24. 10. 2018
Kým komisári Európskej Únie (ďalej len EÚ) diskutovali o porušeniach zmluvy zo strany Talianska na stretnutí v Štrasburgu, taliansky premiér Giuseppe Conte v rozhovore pre Bloomberg News povedal, že sa teší na to, ako im vysvetlí plán rozpočtu na rok 2019.
Poznamenal, že Taliansko má určitý priestor na vylepšenie aspektov plánu, ale nie na úpravu skutočných výdavkov. O niekoľko hodín neskôr európsky úradník uviedol, že rozpočet bol oficiálne odmietnutý a výkonná rada EÚ žiada Taliansko, aby prevzalo rozpočet späť, zrevidovalo ho a opätovne predložilo svoj návrh. Je to prvýkrát, čo EÚ vzniesla takúto požiadavku voči členskému štátu. "Neexistuje žiadny plán B," povedal Conte v utorok. "Povedal som, že deficit vo výške 2,4 percenta hrubého domáceho produktu je limit. Môžem povedať, že to teda bude náš strop," dodal. Talianska vláda je kvôli týmto rozhodnutiam na kolíznom kurze s EÚ, pretože jej výdavkové ciele ďaleko presahujú stanovené hranice. Samozrejme aj finančné trhy reagovali na talianske porušenie pravidiel EÚ. Výnos talianskych dlhopisov vzrástol za posledný mesiac o viac ako pol percenta po tom, čo talianska vláda avizovala prehĺbenie rozpočtového deficitu. Rozpätie výnosov talianskych a nemeckých dlhopisov sa včera po zamietnutí EÚ zvýšilo o päť bázických bodov na aktuálnych 309 bázických bodov. Avšak odmietnutie zo strany EÚ sa dá považovať za dobrú správu pre investorov, nakoľko odzrkadľuje myšlienky predstaviteľov jednotlivých štátov rovnako ako aj poučenie z gréckej dlhovej krízy.