Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Británia musí odísť z Únie najneskôr do eurovolieb
13. 3. 2019
Spojené kráľovstvo musí opustiť Európsku úniu dovtedy, kým voliči z členských krajín nezvolia nový Európsky parlament (EP). Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to uviedol v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Voľby do EP (tzv. eurovoľby) sa budú konať v dňoch 23. - 26. mája.
Tlačová agentúra Reuters uviedla, že Juncker v liste informoval Tuska o najnovších rokovaniach s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Tie boli zamerané na odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili britským poslancom schváliť dohodu o riadenom brexite, podľa ktorej Británia opustí Úniu 29. marca. Mayová v pondelok v noci, po rokovaniach s Junckerom na pôde EP v Štrasburgu, na poslednú chvíľu dosiahla "právne záväzné zmeny", ktoré by mali umožniť britským zákonodarcom odobriť tzv. rozvodovú dohodu. Nie je však jasné, či tieto zmeny váhajúcich britských poslancov presvedčia, aby za ňu aj zahlasovali. Ak sa tak nestane, hrozí scenár "tvrdého brexitu" alebo krátky odklad vystúpenia z EÚ.
Hypotéky zostanú lacné, rozhodla ECB
11. 3. 2019
Utekajte do banky, lebo hypotéky zdražejú. Túto radu si ešte Slováci ani nestihli vypočuť a už neplatí. Dôvodom je minulotýždňové rozhodnutie ECB. Tá ešte v decembri naznačila zmenu politiky, zastavila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie – teda nákup aktív, no reálne zdražovanie malo prísť so zvyšovaním sadzieb – najskôr po lete. Guvernér ECB Mário Draghi teraz naznačil, že sadzby do konca tohto roka neporastú, ale na jeseň sa začne tretie kolo lacných úverov pre banky.
Decembrový optimizmus sa pritom stihol prejaviť, podľa aktuálne zverejnených dát bola v januári priemerná sadzba pri nových úveroch na bývanie 1,38 percenta, čo je medzimesačný nárast o tri bázické body. Hlavne to však po sústavnom poklese naznačovalo zmenu trendu. To sa však odkladá, pri úveroch i depozitných produktoch. „Zvyšovanie úrokových sadzieb očakávame najskôr v budúcom roku, nedá sa vylúčiť, že k tomuto kroku pristúpi ECB až v roku 2021,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa Kataríny Muchovej zo Slovenskej sporiteľne sa očakáva, že prvé zvýšenie sadzieb zo strany ECB by mohlo prísť najskôr v prvom kvartáli budúceho roka. Celkovo sa však menová politika bude v rokoch 2019 až 2020 prispôsobovať situácii.
Euro je najslabšie od polovice roka 2017
8. 3. 2019
Spoločná európska mena pokračovala v oslabovaní aj vo štvrtok večer a jej kurz padol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2017. Dôvodom bolo prekvapivé rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá odložila prvé zvýšenie sadzieb a ohlásila nové dlhodobé lacné pôžičky pre komerčné banky.
Kurz eura vo štvrtok večer klesol až na 1,1206 USD/EUR, čo bolo najmenej od júna 2017. Naopak, dolár posilnil voči väčšine mien. Bloomberg Dollar Index sa dostal na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho decembra. ECB vo štvrtok stanovila referenčný kurz na 1,1271 (v stredu: 1,1305) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8872 (0,8846) eura. Zmena rétoriky ECB, teda smerovania očakávaní, prekvapila mnohých investorov. ECB takisto znížila rastové a inflačné prognózy. "ECB nemala na výber," komentoval rozhodnutie ECB analytik firmy FX Street Joseph Trevisani. "Existuje mnoho interných problémov, ktoré brzdia rast," dodal. Podľa expertov by spoločná mena mohla pokračovať v poklese a jej kurz by sa mohol v najbližších týždňoch znížiť až na 1,10 USD/EUR.
Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu
6. 3. 2019
Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.