Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Autobusovú dopravu by brexit nemal výrazne skomplikovať
23. 4. 2019
Brexit by nemal výrazne skomplikovať autobusovú dopravu. V prípade odchodu Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody však je potrebné počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach, ktoré môžu spôsobiť aj určité zdržanie.
"Nepredpokladáme, že brexit prinesie pre samotné vykonávanie autobusovej dopravy výrazné komplikácie. Dopravcovia, ako aj cestujúci budú musieť počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach. Je aj bude na zodpovednosti cestujúcich, aby mali všetky potrebné doklady, ktoré sú, respektíve budú, vyžadované pri vstupe do krajiny, do ktorej, prípadne cez ktorú, cestujú," priblížila hovorkyňa Zväzu autobusovej dopravy Eva Vozárová. Ministerstvo dopravy a výstavby tiež pripustilo, že v súvislosti s tvrdým brexitom môžu vzniknúť cestujúcim určité komplikácie so zdržaním na hraniciach spojené so zavedením kontrol. "Avšak to sú veci, ktoré z hľadiska našej kompetencie ovplyvniť nevieme, a predpokladáme, že sa to budú snažiť v čo najväčšej miere eliminovať," dodal odbor komunikácie rezortu dopravy.
Nemecká vláda znižuje odhad rastu HDP
19. 4. 2019
Podľa novej prognózy sa má hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku zvýšiť len o 0,5 percenta namiesto doteraz očakávaného jedného percenta. Vláda už na konci januára znížila svoj odhad z pôvodných 1,8 percenta.
K ďalšiemu zhoršeniu prognózy prinútil vládu hlavne pokles v spracovateľskom sektore. V budúcom roku však vláda už čaká oživenie a HDP má stúpnuť o 1,5 percenta. Minister hospodárstva Peter Altmaier uviedol, že na nemeckú ekonomiku majú nepriaznivý vplyv obchodné spory a neistota okolo odchode Británie z Európskej únie. Medzi domáce faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú rast, patrí zavedenie novej metodiky merania emisií a spotreby automobilov WLTP a neobvykle nízka hladina Rýna, ktorá spôsobila problémy v zásobovaní a produkcii v priemyselnom sektore, napísala agentúra Reuters. Zložitá situácia v zahraničnom obchode spôsobená hlavne politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená, že hlavným pohonom ekonomického rastu Nemecka v tomto aj budúcom roku zrejme bude silný domáci dopyt, ktorému pomáha rekordne vysoká zamestnanosť, rast platov vyšší ako inflácia a nízke úroky z úverov.
Nemecký šéf diplomacie je proti ďalšiemu odkladu brexitu
17. 4. 2019
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas varoval Britániu, aby sa už nesnažila zmeniť októbrový termín odchodu z Európskej únie na neskôr, než je naplánované. Informovala o tom v utorok agentúra DPA citujúc vyjadrenia Maasa z rozhovoru, ktorý poskytol denníku The Financial Times.
"Do októbra sa (Briti) musia rozhodnúť, čo chcú," povedal Maas a dodal, že brexit nemôžu naťahovať celé desaťročie. Britských lídrov Maas takisto varoval, že žiadosť o ďalší odklad brexitu by mohla byť chápaná ako prosba o zotrvanie v EÚ. "Ďalšie predĺženie by mohlo vyslať signál, že v EÚ nakoniec plánujú zostať". Maas zdôraznil, že naďalej verí tomu, že britský parlament pred voľbami do Európskeho parlamentu predsa len podporí odchodovú dohodu, ktorú vyrokovala premiérka Theresa Mayová.
Poľsko prijme euro až vtedy, keď dosiahne úroveň Nemecka
15. 4. 2019
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí euru "nie" a domnieva sa, že Varšava by mala prijať túto spoločnú menu až vtedy, keď bude ekonomika krajiny taká, akú má Nemecko. Vyhlásil to v sobotu líder PiS Jaroslaw Kaczynski, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Kaczynski mal prejav na straníckom zjazde v meste Lublin pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sú všeobecne vnímané ako skúška pre PiS a jej hlavných oponentov v nastávajúcich poľských všeobecných voľbách. "Hovoríme nie euru a nie európskym cenám. Jedného dňa euro prijmeme, pretože sme sa k tomu ako členský štát EÚ zaviazali, ale pristúpime k tomuto kroku až vtedy, keď to bude v našom záujme - keď dosiahneme úroveň HDP a kvalitu života, ktorá bude veľmi podobná tej v Nemecku," vyhlásil Kaczynski. PiS už predtým tvrdila, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, avšak tento argument teraz opakuje s cieľom prilákať viac podporovateľov pred voľbami, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo väčšina Poliakov je za členstvo krajiny v EÚ, v otázke zavedenia eura obyvateľstvo podľa prieskumov jednotné nie je. PiS momentálne podporuje 38,7 percenta voličov, kým Európskej koalícii (KE) by dalo hlas 36,2 percenta voličov, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre rozhlasovú stanicu ZET uskutočnila spoločnosť IBRIS.