Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomika Maďarska by sa do roku 2030 mala priblížiť Rakúsku
26. 8. 2019
Hospodársky sen z čias zmeny režimu v Maďarsku o priblížení ekonomiky k vyspelým západoeurópskym krajinám, najmä k Rakúsku, sa ani po 30 rokoch nepodarilo naplniť. Vyhlásili to v piatok v rozhovore pre spravodajský server portfolio.hu analytici Maďarskej národnej banky (MNB) Katalin Kissová a István Schindler. Okrem iného konštatovali, že v období rokov 1995 - 2018 HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) dosiahla maďarská ekonomika 55,2 percenta rakúskej ekonomiky.
Slovenská ekonomika, pre porovnanie, bola na tom o niečo lepšie, v roku 2018 dosahovala 61 percent tej rakúskej. HDP Maďarska v uvedenom období stúpol z 19,2 percenta rakúskeho HDP na jeho tretinu. Úroveň maďarskej čistej mzdy dosiahla vlani 57,1 percenta čistej mzdy v Rakúsku. Analytici zdôraznili, že v uvedenom období maďarská ekonomika v celku konvergovala k rozvojovej úrovni Rakúska. Tempo dobiehania však bolo v jednotlivých fázach veľmi odlišné. Bezprostredne po zmene režimu došlo k prepadu HDP, korekcie po roku 1990 síce poopravili rovnováhu hospodárstva, ale konvergenciu pribrzdili až do druhej polovice dekády.
Nemci menia diaľničné predpisy. Chcú prísnejšie tresty
22. 8. 2019
Vyššie pokuty, nové dopravné značky a viac privilégií pre cyklistov. Vodiči, ktorí sa vydajú na cesty do Nemecka, sa zrejme budú musieť prispôsobiť novým predpisom.
Návrh novely zákona, ktorá upravuje pravidlá cestnej premávky v Nemecku, predstavil minister dopravy Andreas Scheuer z CSU. Návrh, ktorý ešte musia schváliť spolkové krajiny, počíta napríklad s tvrdšími trestami za parkovanie v druhom rade a na cyklopruhoch, vypínanie brzdového asistenta (až do výšky sto eur) či nerešpektovanie záchranárskej uličky. Za tento prehrešok, ktorého sa často dopúšťajú aj českí motoristi, má po novom hroziť pokuta až 320 eur, zákaz viesť vozidlo na jeden mesiac a dva trestné body.
Európska únia kreuje spoločné najnižšie platy
20. 8. 2019
Nastavenie jednotnej minimálnej mzdy je horúcou témou nielen na Slovensku, ale i v Bruseli. Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si totiž zjednotenie najnižších platov v Európskej únii stanovila medzi hlavné priority svojho politického programu.
Iniciatíva vzišla z konfliktu medzi západo- a východoeurópskymi dopravcami. Francúzske firmy totiž nemohli konkurovať slovenským, keďže naša minimálna mzda je takmer o dve tretiny nižšia. To podľa nich zvyšuje aj riziko takzvaného sociálneho dumpingu, teda presunu „lacnej“ pracovnej sily z radov stredoeurópskych kamionistov alebo remeselníkov na Západ, kde sú ochotní pracovať za menej peňazí ako domáci.
Pri brexite bez dohody hrozí nedostatok potravín a liekov
18. 8. 2019
Ak by Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody, bola by vystavená nedostatku potravín, liekov a pohonných hmôt. Očakáva to britská vláda, vyplýva z jej uniknutých dokumentov, o ktorých informovali nedeľňajšie noviny Sunday Times.
Okrem toho možno podľa nich rátať s narušením prevádzky prístavov na niekoľko mesiacov, obnovením tzv. tvrdej hranice s Írskom a rastúcimi sociálnymi nákladmi.
Uniknutý spis, ktorý sa zaoberá pravdepodobnými dôsledkami "bezdohodového" brexitu, podľa Sunday Times zostavil tento mesiac britský úrad vlády a ponúka tak pohľad na tajné plánovanie s cieľom zabrániť "katastrofálnemu kolapsu" infraštruktúry krajiny. Spojené kráľovstvo smeruje k ústavnej kríze a konfrontácii s EÚ, keď premiér Boris Johnson opakovane vyhlásil, že krajina 31. októbra odíde z Únie bez dohody, pokiaľ nebude EÚ súhlasiť s opätovným prerokovaním podmienok vystúpenia, píše agentúra Reuters. Po viac ako troch rokoch, počas ktorých brexit dominuje záležitostiam EÚ, lídri Únie opakovane odmietli znovu otvoriť dohodu o vystúpení Británie zahŕňajúcu aj tzv. írsku poistku, ktorú Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová vyrokovala v novembri.