Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko bojuje o miliardy, šance sú malé
21. 2. 2020
Vyjednávania o veľkých peniazoch. To je motív mimoriadneho rozpočtového samitu lídrov EÚ, ktorý odštartoval v Bruseli. Situácia je napätá, viacero krajín vrátane Slovenska je nespokojných s tým, čo majú v rokoch 2021 až 2027 dostať.
Na jednej strane brexit zvýši odvody jednotlivých členov a zároveň nové priority v technológiách a klíme okrešú eurofondy na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. To podľa českého premiéra Andreja Babiša, ktorý Slovensko zastupuje, spôsobí, že Slovensko príde o 3,4 miliardy eur. Chceme vyjednávať, ale podľa analytikov sú naše šance slabé.
Najväčšia európska banka zaznamenala prudký pokles zisku
19. 2. 2020
Britská banka HSBC zaznamenala v minulom roku prudký pokles zisku a jej výsledky sklamali očakávania trhu. Finančný inštitút zároveň s predložením hospodárskych výsledkov ohlásil nový úsporný program.
Čistý zisk najväčšej európskej banky z pohľadu aktív v roku 2019 padol o vyše polovicu (o 53 percent) na 5,97 miliardy dolárov (5,51 miliardy eur). Dôvodom boli odpisy vo výške 7,3 miliardy dolárov, ktoré sa týkali predovšetkým európskych operácií. Zisk pred zdanením klesol o 32,9 percenta na 13,35 miliardy dolárov. To výrazne sklamalo očakávania, keď analytici predpovedali až 20,03 miliardy dolárov.
Euro padlo na trojročné minimum
17. 2. 2020
Spoločná európska mena zostáva aj na konci týždňa pod tlakom a je najslabšia za takmer tri roky. Jej kurz sa v piatok ráno znížil až na 1,0827 amerického dolára/euro, čo bolo najmenej od apríla 2017. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0836 dolára.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0867 (v stredu 1,0914) dolára/euro. To znamená, že dolár stál 0,9202 (0,9163) eura. Dôvodom oslabovania spoločnej meny sú obavy týkajúce sa slabosti ekonomiky eurozóny. V poslednom čase sklamali predovšetkým údaje o priemyselnej produkcii. Investori v piatok ráno čakajú na správu o vývoji nemeckej ekonomiky v poslednom kvartáli vlaňajška. Analytici počítajú aj napriek kríze v priemysle s miernym nárastom. Niektorí však nevylučujú mierny pokles. Ďalšími faktormi, ktoré majú tiež negatívny vplyv na kurz spoločnej meny, sú mediálne správy o tom, že ECB by mohla ešte viac uvoľniť menovú politiku, ako aj epidémia koronavírusu.
Rast britskej ekonomiky sa koncom roka zastavil
12. 2. 2020
Britská ekonomika prestala v posledných troch mesiacoch minulého roka rásť. Prispelo k tomu zastavenie brexitu až do predčasných volieb 12. decembra, v ktorých s veľkým náskokom zvíťazil premiér Boris Johnson.
Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu ONS hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva vykázal v období október - december 2019 nulový rast v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. Analytici takýto výsledok očakávali, pretože vysoká miera neistoty v podnikaní po odklade brexitu a patovej situácii v britskom parlamente na jeseň 2019 negatívne ovplyvnila investície aj výrobu.