Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomika Európskej únie rekordne vzrástla, výrazne sa zotavila z útlmu
9. 12. 2020
Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,5 percenta.
Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Spresnil tak svoj novembrový odhad, podľa ktorého rast predstavoval 11,6 percenta.
Ekonomika EÚ sa výrazne zotavila z útlmu v druhom kvartáli, kedy sa hrubý domáci produkt znížil o 11,3 percenta v dôsledku negatívnych vplyvov pandémie choroby covid-19.
Tempo hospodárskeho rastu v samotnej eurozóne úrad spresnil na 12,5 z 12,6 percenta uvedených v novembrovej správe. Aj tak to však rovnako ako v prípade celej EÚ znamená najvýraznejší rast od roku 1995, kedy sa tieto údaje začali sledovať.
V druhom kvartáli sa HDP eurozóny prepadol o 11,7 percenta, uviedol Eurostat.
Najvýraznejší rast v treťom štvrťroku zaznamenalo Francúzsko, kde sa HDP zvýšil o 18,7 percenta.
Najpomalšie naopak rástla grécka ekonomika, a to o 2,3 percenta.
Európska komisia minulý mesiac predpovedala, že ekonomika eurozóny tento rok klesne o rekordných 7,4 percenta. V budúcom roku počíta s nárastom HDP o 4,1 percenta.
V
Rozvod s Britániou sa značne skomplikoval
7. 12. 2020
rechodné obdobie brexitu sa končí posledný decembrový deň. Vyjednávacie tímy tak mali počas víkendu jednu z posledných šancí na nájdenie dohody.
Rokovania o pobrexitovej dohode zamrzli. Očakávania, že by sa britskí a európski vyjednávači mohli počas víkendu dohodnúť, sa nepotvrdili. Reálne tak hrozí, že Británia 31. decembra uzavrie prechodné obdobie brexitu bez konsenzu. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a britský premiér Boris Johnson aj preto ešte v sobotu podvečer oznámili, že to obe strany znovu skúsia znovu v nedeľu.
V
Na dohodu medzi Londýnom a Bruselom zostávajú dni
30. 11. 2020
Európska únia a Británia obnovia cez víkend rozhovory s cieľom uzatvoriť dohodu, ktorá by mala riešiť vzájomný obchod od začiatku budúceho roka. Stále pritom pretrvávajú veľké rozdiely v názoroch na tri nedoriešené otázky - rybolov, riešenie sporov a spravodlivú hospodársku súťaž.
"Ešte stále sme nepreklenuli podstatné názorové rozdiely, pracujeme však na tom," povedal novinárom v súvislosti s problematickými bodmi britský premiér Boris Johnson. Dodal však, že uzatvorenie dohody "do veľkej miery závisí od partnerov z EÚ".
Výrazné rozdiely potvrdil aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier, ktorý na Twitteri informoval, že v piatok večer odcestuje do Londýna na víkendové rozhovory so svojim britským náprotivkom Davidom Frostom.
"Niektoré výrazné rozdiely pretrvávajú aj naďalej," uviedol Barnier. Obe strany sa vrátia k rokovaniam po tom, ako sa rozhovory museli koncom minulého týždňa prerušiť, keďže jeden z členov tímu EÚ bol pozitívne testovaný na nový koronavírus.
Podľa Bruselu majú obe strany už iba pár dní na dohodu. Frost potvrdil, že čas sa rýchlo míňa, podľa neho však ešte nič nie je stratené.
"Je síce už dosť neskoro, napriek tomu je dohoda stále možná. Osobne budem pokračovať v rokovaniach dovtedy, dokiaľ nebude jednoznačné, že uzatvorenie dohody už možné nie je," povedal Frost.
V
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V