Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Implementácia záchranných plánov členských krajín EÚ
21. 1. 2009
Ministri financií na stretnutí Rady Ecofin diskutovali o opatreniach, ako zvrátiť zlé ekonomické prognózy na rok 2009. V centre pozornosti bola implementácia záchranných plánov jednotlivých členských krajín.
Svoje záchranné balíky predložilo Európskej komisii doteraz 18
krajín. Najväčší ekonomický stimul plánuje Nemecko, najdiskutovanejším bol
britský návrh na ochranu bánk proti tzv. toxickým aktívam. Krajiny sa zatiaľ
nezhodli, že britský model by mal byť vzorom pre Európu.
Európski ministri za hlavnú príčinu krízy označili krach na
finančných trhoch a predpokladajú, že očakávaný negatívny vývoj ešte stále
nedosiahol svoj vrchol.
Po koordinovanom stimule by mala nasledovať koordinovaná konsolidácia
20. 1. 2009
Podľa českého predsedníctva by Európska únia mala po finančnej injekcii do európskej ekonomiky začať spoločne znižovať rozpočtové schodky.
Tento dokument však nemá
bezvýhradnú podporu únie. Kým Nemci a Holanďanie súhlasia, Francúzi, Gréci a
Taliani, ktorí sú svojou menšou rozpočtovou disciplínou dlhodobo známi, sú
proti. Hospodárske krízy však môžu znamenať výrazný impulz na dôležité
štrukturálne reformy.
Česko sa nechce vzdávať vlastnej meny
19. 1. 2009
Podľa viceguvernéra ČNB sa Česko pre súčasnú globálnu krízu nemusí vzdávať svojej meny.
Prijatie eura v prípade Českej republiky nie je odchodom od zlej meny k
dobrej, ale výmenou jednej dobrej meny za druhú. Preto
sa v aktuálnej analýze ČNB odhaduje vstup českej koruny do ERM II ako pomerne
rizikový. Termín zavedenia spoločnej
meny vláda plánuje oznámiť 1. novembra 2009.
Britská banky dostanú ďalší záchranný balíček
19. 1. 2009
Je to už druhý záchranný balík v priebehu troch mesiacov na pomoc britskému finančnému sektoru. Tento krok by mal povzbudiť finančné inštitúcie, aby znovu začali poskytovať úvery podnikateľom aj domácnostiam.
V
dôsledku odpisov ďalších strán akcie britských bánk v predchádzajúcich dňoch
opäť prudko klesli. Britská Royal Bank Of Scotland skončila hospodárenie za
minulý rok s rekordnou
stratou 20 miliárd GBP (22,49 milirady eur). Ide o najväčšiu stratu v histórii
britských firiem. Britská vláda sa rozhodla zvýšiť svoj podiel v druhej
najväčšej banke v krajine na
takmer 70 %.