Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Koncept Enterprise 2.0 sa môže stať obchodným "mainstreamom"
13. 2. 2009
Koncept vychádza z pozorovania dvoch známych akademikov, ktorí sú autormi publikácie "Vhodenie baránka do širokopásmového priestoru". Týka sa podnikania sociálnych sietí, blogov, wiki a iných webov 2.0 aplikácie.
Podľa nich tieto
aplikácie môžu pre firmy predstavovať pridanú hodnotu a môžu byť zdrojom
inovácií. Podľa akademikov berie čoraz viac svetových firiem interaktívne web
2.0 nástroje vážne. Niektoré známe firmy už integrovali fenomén sociálnych
sietí do svojich obchodných stratégií.
Najväčšou
prekážkou interaktívneho podnikania sa zdá byť rezervovaný postoj a
skepticizmus manažérov a riaditeľov súkromných firiem k web 2.0. Napriek tomu
sa informačné a komunikačné technológie stávajú pre čoraz viac firiem
prostriedkom, ako preniesť svoje poznatky a informácie zo zákulisia na
verejnosť a tak tvoriť zisk. Preto nie je vylúčené, že v čase krízy sa môže web
2.0 stať obchodným "mainstreamom".
Očakáva
sa, že koncept Enterprise 2.0 sa v obchodných stratégiách naplno presadí, keď
do zamestnania nastúpi nová generácia zamestnancov.
Maďarská vláda pomáha stavbárom
12. 2. 2009
Mimoriadne vážne sa globálna a ekonomická kríza prejavuje v Maďarsku. Ekonomika krajiny prinajmenšom stagnuje. Maďarská vláda sa rozhodla podporiť hospodárstvo krajiny miliardovými investíciami do infraštruktúry, podnikom pomáha úvermi a zárukami.
Ministerstvo národného rozvoja sa rozhodlo pomôcť hlavne domácemu
stavebnému biznisu. V rámci neho chce Budapešť napríklad obnoviť 267 škôl či 24
nemocníc, postaviť alebo obnoviť 400 kilometrov železníc a 350 kilometrov
diaľnic. Dokopy plánuje ministerstvo podporiť takmer 640 projektov, ktoré chce
financovať aj z rozvojových programov Európskej únie.
V stanovisku ministerstva sa uvádza, že vzhľadom na tieto
opatrenia sa môže Maďarsku čiastočne podariť zmierniť negatívne efekty svetovej
krízy, vytvoriť desiatky tisíc pracovných miest a položiť základ ďalšieho
dlhodobého rozvoja krajiny s budúcimi reformami.
Naposledy krajina takýto prudký prepad zaznamenala pred
dvadsiatimi rokmi pri páde socializmu.
Energetická stratégia EÚ sa bude revidovať
12. 2. 2009
Revidovaný návrh plánu pre energetickú bezpečnosť by mal byť predstavený na konci tohto roka. Revízia je nevyhnutná aj pre prijatie novej legislatívy v uplynulom roku.
Konkrétne je plán potrebné upraviť s ohľadom na rozšírenie zoznamu
produktov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Smernice o ekodizajne, ako aj s
ohľadom na ustanovenia Smernice o energetickej náročnosti budov.
Európska investičná banka v súčasnosti rozhoduje o
ročnom zvýšení objemu investícií o 6
mld. eur do oblasti boja proti klimatickým zmenám a na rozvoj energetickej
infraštruktúry. Európska banka pre obnovu a rozvoj chce zdvojnásobiť prostriedky pre samosprávy a ich projekty v
oblasti klimatických zmien a energetickej efektívnosti.
Turbulencie na svetových trhoch vedie rubeľ
12. 2. 2009
Tohtoročný rebríček kurzových obetí na svetových trhoch vedie rubeľ. K euru stráca takmer 12 %. Oslabenie českej koruny sa po dosiahnutí nad 28 CZK/EUR prehuplo cez štyri percentá. Forint sa po ústupe z rekordných trojstovkových miním približuje k osempercentnému mínusu. Zlotý k takmer sedempercentnému. Od augusta si susedné meny zapísali straty od 15 % (koruna) až po 27,7 % (zlotý).
Exportné odvetvia stredoeurópskych ekonomík nie sú totiž svedkami oslabenia
kurzu pri nezmenených podmienkach. Čelia výraznému globálnemu poklesu dopytu.
Ak by Slovensko nevstúpilo do eurozóny, euro by sa v súčasnosti pohybovalo
medzi 36 až 44 slovenskými korunami. Maďarská situácia pripomína, že v
prostredí vážneho oslabenia externého
dopytu neradno preceňovať príspevok slabšieho kurzu. Napriek rekordne slabému
forintu sa priemyselná výroba prepadla v decembri medziročne o vyše 23 percent,
čím zaskočila aj tých najväčších pesimistov.
Rekordne lacný forint nebol v závere roka pre maďarský priemysel
všeliekom.
Po očakávanom 50-bodovom znížení základnej úrokovej sadzby na 1,75 % aj Česká národná banka pripustila, že sa
domáci ekonomický rast prudko spomalí. Tento rok sa čaká mierna recesia. V
novembri (-17,4 %) a podľa očakávaní ani v decembri sa české hospodárstvo
nedokázalo odpútať od najvýraznejšieho koncoročného oslabenia svojho
30-percentného exportného partnera (Nemecka).
Preceňovanú úlohu kurzových výkyvov pripomenulo aj januárové spomalenie
českej inflácie na 2,2 %, čo je najnižšia úroveň od marca 2007. Vyhliadky rastu
a inflácie otvárajú dvere pre ďalšie 50-bodové zníženie kľúčových úrokov na
1,25 %.
Po čerstvých rekordných minimách sa stabilizácia apetítu globálnych
investorov po riziku odrazila na korekcii susedných mien. Pri českej korune
posun pod 28-korunovú hranicu nevytrval.
Oslabenie českej koruny nad úroveň
28,8 CZK/EUR otvára priestor do pásma
30 - 31 CZK/EUR . Najbližším krstom
ohňom pre stredoeurópske meny sa môže stať
napríklad obrat februárovej korekcie na akciových trhoch.