Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Írsko chce oživiť malé a stredné podniky
10. 6. 2009
Európska komisia ešte pred vypuknutím finančnej krízy hodnotila Írsko ako jednu z najlepších krajín pre malé a stredné podniky. Oslabené hospodárstvo v dôsledku nestabilného bankového sektora núti vládu prijímať opatrenia, aby znovu oživila činnosť drobných firiem v krajine.
Írsko podľa správy Európskej komisie z roku 2008 bolo jednou najlepších
európskych krajín v podpore malého podnikania a implementácii SBA - Small
Business Act (zákon o malých a stredných podnikoch).
Kríza v bankovom sektore ho však
vtiahla do hlbokej recesie. Írsko sa teraz zaraďuje medzi krajiny
najhoršie zasiahnuté hospodárskym poklesom.
Čeliť musí špirálovitej
nezamestnanosti a tiež rastúcim problémom s poskytovaním úverov malým a
stredným podnikom pre destabilizovaný bankový sektor.
Krajina zažíva najhoršiu recesiu za 20 rokov. Podľa ISME, asociácie, ktorá
združuje írske malé a stredné podniky, je najhorším problémom sťažený prístup k
úverom. Banky považujú malé a stredné podniky za veľmi rizikový sektor. Podľa
prieskumov banky v prvom štvrťroku 2009 odmietli 60 % spoločností.
Aj írske Ministerstvo pre podnikanie potvrdilo, že podnikateľské
prostredie sa v krajine zhoršilo, pretože banky sú príliš opatrné pri poskytovaní
pôžičiek. Prieskum ISME však označilo za neveľmi spoľahlivý a ministerka pre
podnikanie vyhlásila, že ho treba vsadiť do kontextu. Ministerstvo upozornilo,
že vláda je veľmi aktívna v snahe pomôcť MSP.
Rekapitalizačná schéma na podporu bankového sektora zaväzuje
napríklad írske banky k zvýšeniu objemu
úverov pre životaschopné mikropodniky o 10 %. Podľa vlády sa takto banky
neodvážia poskytovať riskantné úvery. Banky musia poskytovať pôžičky založené
na pevnom biznispláne.
Okrem toho írska vláda zriadila osobitnú skupinu, ktorej úlohou je monitorovať
úverový tok, najmä do malých a stredných podnikov, turistického priemyslu a
poľnohospodárstva. Podľa ministerstva je Írsko aj naďalej vhodným miestom pre
rozbehnutie vlastnej firmy.
Smernica o zelenej energii
9. 6. 2009
V Oficiálnom vestníku Európskych spoločenstiev bola v piatok zverejnená Smernica o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (Smernica 2009/28/ES). Definitívne tak vstúpila do platnosti.
Slovensko spolu s ostatnými členskými krajinami ju musia do
národnej legislatívy implementovať do
5. decembra 2009.
Smernica vytvára
spoločný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov
a stanovuje pre každú členskú krajinu
povinný cieľ, aký podiel má mať takáto energia na celkovej spotrebe.
Obsahuje tiež pravidlá štatistických transferov medzi členskými štátmi. Ak
krajina prekročí stanovený cieľ, môže obnoviteľnú energiu nad limit
„predať“ inej krajine. Smernica obsahuje ďalej pravidlá spoločných projektov
členských krajín a nečlenov Únie, pravidlá vydávania certifikátov
o pôvode energie z obnoviteľných zdrojov, prístupu elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov k transmisnej sieti, a podobne.
Súčasťou legislatívy sú aj intenzívne diskutované pravidlá udržateľnosti pre
biopalivá.
Smernica hovorí aj
o potrebe rozvíjať transmisnú a distribučnú infraštruktúru,
inteligentné siete a zásobníky, vrátane prepojení medzi členskými
krajinami a so štátmi na hraniciach Únie.
Vo vestníku bola
okrem spomínanej smernice 5. júna
uverejnená aj ďalšia dôležitá energeticko-klimatická legislatíva: Smernica
o zlepšení a rozšírení systému obchodovania s emisiami, Smernica
o kvalite benzínu, nafty a plynového oleja a zavádzajúca mechanizmus
monitorovania a znižovania emisií skleníkových plynov a Smernica
o geologickom uskladnení CO2.
Voľby do Európskeho parlamentu
8. 6. 2009
Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici ako ľavici. Pravica by si tak mala udržať dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.
Oproti súčasnému
stavu by sa však rozdiel medzi počtom
poslancov ľudovcov a socialistov, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v
Štrasburgu, mal znížiť. Liberáli by mali zostať na treťom mieste. Vo viacerých krajinách dobré výsledky
zaznamenali krajne pravicové
nacionalistické či xenofóbne strany.
V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati na čele s kancelárkou Angelou
Merkelovou, vo Francúzsku Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa
Sarkozyho.
Na Slovensku získala najväčšiu podporu a päť mandátov strana Roberta Fica.
Podporilo ju vyše 32 % voličov. Do
Európskeho parlamentu sa dostali SDKÚ, SMK a KDH (po dve kreslá), HZDS a SNS (po jednom kresle). SaS, Strana
zelených a koalícia KDS-OKS sa do parlamentu nedostali.
Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch.
Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá
posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5
(Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).
(Zdroj: ETREND, EURACTIV)
Eurozóna zatiaľ nepotrebuje nové stimulačné opatrenia
5. 6. 2009
Medzinárodný menový fond (MMF) je presvedčený, že eurozóna si počínala dobre v snahe chrániť svoje hospodárstvo pred najhorším poklesom od konca druhej svetovej vojny a nové stimulačné opatrenia zatiaľ nepotrebuje.
Správa MMF hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že ďalší stimul
nie je potrebný a najprv sa má umožniť doteraz prijatým opatreniam, aby
prejavili svoje účinky. MMF však v
správe hovorí aj o tom, že napriek určitým
pozitívnym znakom v ekonomike, kríza sa ešte neskončila. MMF svoju správu predloží v pondelok na
schôdzke skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup v Luxemburgu, na ktorej
sa zúčastnia aj zástupcovia Európskej centrálnej banky.