Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodárska obnova Európy - investície do výskumu
14. 7. 2009
Od konca júla do polovice budúceho roku Európska komisia a podniky investujú 268 miliónov € na hospodársku obnovu Európy. Investície sú súčasťou plánu hospodárskej obnovy prijatého koncom minulého roku.
Prvé kolo výziev na predkladanie
žiadostí o príspevok na výskumné projekty Európska komisia a podniky
odštartovali včera (13. júla).
Cieľom investovania je obnova a
udržateľnosť európskeho hospodárstva založenom na znalostnej ekonomike. Prvé
kolo iniciatívy bude trvať od 30. júla
do polovice roku 2010. V tomto období by sa 268 miliónov € malo investovať v troch hlavných oblastiach:
1. Inovatívne výrobné technológie, materiály a
procesy, ktoré vyrobia viac pri menšej spotreby materiálu a energie a nižšej
produkcie odpadu.
2. Energeticky efektívne budovy, zefektívňovanie existujúcich stavieb,
nových materiálov a stavebných techník.
3. Zelené autá, inteligentné
systémy prepravy, vrátane elektrifikácie ciest a mestskej dopravy a výskum
hybridných technológií.
Reforma Lisabonskej stratégie na škandinávsky spôsob
13. 7. 2009
Švédske predsedníctvo po stretnutí ministrov práce začalo vytvárať hlavné črty vlastnej ambicióznej reformy Lisabonskej agendy. Budúcnosť európskeho rastu a zamestnanosti chce naformulovať podľa škandinávskych línií.
Na podnet predsedníckej krajiny
EÚ sa trikrát do roka koná neformálne zasadnutie Rady pre zamestnanosť,
sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa (EPSCO). Záväzné
rozhodnutia z tohto neformálneho stretnutia
sú potom prijímané na formálnych zasadnutiach Európskej rady, ktoré sú štyrikrát ročne v Bruseli alebo
Luxemburgu.
Európski ministri zodpovední za
zamestnanosť a sociálne otázky sa minulý týždeň stretli v Jönköpingu na úvodnom
neformálnom zasadnutí Rady EPSCO.
Švédske predsedníctvo si za priority v
otázkach zamestnanosti a sociálnych záležitostí stanovilo dosiahnutie
nasledovných cieľov:
1. Plnú zamestnanosť a viac
inklúzie na pracovnom trhu.
2. Propagáciu zdravého
životného štýlu medzi európskou starnúcou pracovnou silou, najmä
prostredníctvom smernice o mobilite pacientov, rozvoja eHealth a pokroku pri
farmaceutickom balíku.
3. Zdôrazňovanie významu rodovej rovnosti pre ekonomický rast a
zamestnanosť.
V mnohých smeroch sa Švédi snažia vytvoriť lisabonskú agendu na svoj obraz. Predsedníctvo vyzýva k
„širokému konsenzu, že inklúzia na pracovnom trhu sa môže zvýšiť využitím
nástrojov akými sú všeobecné princípy flexikurity a stratégie aktívnej inklúzie
a rovnako prípravou na budúce pracovné miesta a zručnosti, vrátane
celoživotného vzdelávania“.
V Írsku sa uskutoční druhé referendum o Lisabonskej zmluve
8. 7. 2009
Nové referendum o Lisabonskej zmluve sa bude v Írsku konať 2. októbra. So zopakovaním referenda súhlasila írska vláda potom, čo sa lídri EÚ dohodli na zárukách pre írskych voličov.
HNONLINEHNOHNONL
Európsky parlament sa pripravuje na veľkú koalíciu
7. 7. 2009
Socialisti, konzervatívci a možno aj liberáli sú pripravení na poste predsedu európskej exekutívy pre nadchádzajúce päťročné funkčné obdobie podporiť Josého Manuela Barrosu. Barroso by mal vo svojom politickom programe čerpať z ich "listín prianí".
Očakáva sa, že Barroso, v prípade že ostane na
čele Komisie, preštuduje programy
hlavných politických strán a zakomponuje ich do svojej vlastnej politickej
agendy na nadchádzajúcich päť rokov.