Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Čo bolo na počiatku?

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

(Murphyho zákonník)
Veda a omyly

Neúspešný experiment je veľmi užitočný - vždy môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad.

Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.

Vedecké experimenty by mali byť ľahko reprodukovateľné - všetky by mali zlyhávať rovnakým spôsobom.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Sláva a peniaze...

Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Cieľ musí človek poznať skôr ako trasu. (Jean Paul)

(Myšlienky bez cla)
Kapitola: Murphyho desatoro

5. Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom poradí.

1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.

8. Ak teoreticky existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa niečo zlé stane, potom sa to stane v deviatich prípadoch z desiatich.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je žart...

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

(Myšlienky bez cla)

Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov

26. 2. 2024 Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces. „Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Slovensko v novom EP nemá žiadny vysoký post

23. 7. 2009 Pri rozdeľovaní kresiel v Európskom parlamente ťahali nové členské krajiny za kratší koniec. Slovensko pri prerozdeľovaní postov vo výboroch a predsedníctve skončilo medzi štyrmi krajinami, ktoré nemajú žiadny.
V siedmom legislatívnom období Európskeho parlamentu (2009-2014) Slovensko spolu s Estónskom, Lotyšskom a Slovinskom neobsadilo žiadny z postov predsedu či podpredsedu 22 stálych výborov (každý výbor má 1 predsedu a 4 podpredsedov). Žiadne miesto sa tejto štvorici krajín neušlo ani  v predsedníctve EP (14 podpredsedov) a medzi piatimi kvestormi.
Rokovania o tom, ktorý poslanec akú funkciu dostane tradične prebiehali za zatvorenými dverami a sú výsledkom komplexnej štruktúry hierarchií. Možnými kritériami sú  napríklad pomer malých versus  veľkých krajín, váha politických skupín, postavenie a profil konkrétneho poslanca a rodová rovnosť. Nejedná sa o žiadnu  presnú  matematickú  formulku. Podľa D´Hondtovej metódy sa však počíta to, ktorá frakcia dostane koľko postov predsedov výborov.
(Zdroj: EURACTIV)

Obchod s emisiami je lepší ako emisné dane

22. 7. 2009 Efektívnejším spôsobom boja proti klimatickým zmenám je podľa správy vypracovanej pre britského premiéra obchodovanie s emisiami než emisné dane.
Ak sa chceme vyhnúť katastrofálnym následkom klimatických zmien je globálny systém obchodovania s emisiami nevyhnutný. Píše sa to v správe Global Carbon Trading.
Ani samotné obchodovanie však nebude stačiť. Musí sa spojiť s cieleným znižovaním emisií na národnej úrovni. Emisný trh by mal byť kombinovaný s cielenou reguláciou, zdaňovaním a verejnými financiami na široko zamerané opatrenia. Správa tvrdí, že kľúčové bude dosiahnutie zníženia emisií v rozvojových krajinách.
Dokument britskej vlády sa teda nevyslovuje za zásadnú environmentálnu daňovú reformu.  „Zelené dane“ odvíjajúce sa od znečistenia by mali mať len podpornú úlohu.
Švédske predsedníctvo zasa  tvrdí, že bez zavedenia emisných daní nebude európsky systém obchodovania s emisiami stačiť na také zníženie emisií, aby EÚ splnila svoje záväzky.
Rovnaký  názor zastáva aj popredný environmentálny expert, David Gee z Európskej environmentálnej agentúry.  Podľa jeho slov na nedávnej konferencii v Londýne povedal, že kríza klimatických zmien, lepšie výskumné poznatky a klesajúca popularita trhovej ideológie vytvárajú výbornú príležitosť na zavedenie environmentálnej daňovej reformy.
(Zdroj: EURACTIV)

Všeobecné kritériá na záchranu bánk

21. 7. 2009 Jednou z priorít EÚ by v čase finančnej krízy malo byť definovanie všeobecných kritérií na záchranu bánk. Ich stanovenie by mohlo zabrániť podobnému krachu v budúcnosti. Tvrdí to aliancia najväčších finančních hráčov v dvadsaťsedemčlennom bloku.


Finančná kríza odhalila potrebu sprísniť  európsky  dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac zapojené do cezhraničných aktivít. V Európe je podľa údajov Európskej komisie  viac ako osem tisíc bánk, no dve tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.
V októbri 2008 vytvorila EK expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo februári 2009.

V máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri mikrodohľade medzinárodných finančných skupín.
(Zdroj: EURACTIV)

EÚ usiluje o dohľad nad energetickými investíciami

20. 7. 2009 Európska komisia má záujem viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach. Patria k nim oblasti ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.


Komisia návrh nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej infraštruktúry  predstavila 16. júla. Komisár Piebalgs zdôraznil, že Únia by potrebovala práve tieto investície vzhľadom na záväzky EÚ v oblasti klímy.
Komisiu   zaujíma,  či sa investičné projekty stanú realitou včas na to, aby uspokojili budúci dopyt a naplnili energetické a klimatické ciele. Tento záujem je v čase, keď vážna finančná a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch, pochopiteľný.  
EÚ v rámci plánu hospodárskej obnovy určila na investície do energetickej infraštruktúry 3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na  zlepšenie elektrickej siete a výrobných kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 investovať podstatne viac, a to až  jeden bilión eur, teda asi 250-krát viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Únia bude len tak bude schopná  reagovať na výzvy v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.
(Zdroj: EURACTIV)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Zina
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner