Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Noví lídri EÚ
23. 11. 2009
Na summite 19. 11. 2009 hlavy štátov a vlád Európskej únie rozhodli o nových lídroch EÚ. Kým voľba Hermana Van Rompuya na post prvého predsedu Európskej rady nebola prekvapením, o výbere barónky Catherine Ashton na post šéfky európskej diplomacie sa to celkom povedať nedá.
Obidvaja noví lídri tak Van Rompuy ako aj Ashton sú známejší skôr vo svojich krajinách než na medzinárodnej scéne a obaja odchádzajú zo svojej súčasnej funkcie po približne roku.
Rozhodnutie hláv štátov a vlád EÚ bolo jednomyseľné a je výsledkom veľmi širokého kompromisu a zohľadnenia rôznych faktorov. Prvé kritérium bolo politické – Catherine Ashton je kandidátkou Strany európskych socialistov (PES), kým Herman Van Rompuy stredo-pravej Európskej ľudovej strany (EPP). Ďalším, aj keď menej záväzným faktorom bolo rodové hľadisko. Švédske predsedníctvo bolo pod tlakom, aby konzultácie o nomináciách viedlo spôsobom, ktorý by vyprodukoval aj ženské meno. Iný výsledok by do značnej miery diskreditoval celú politiku rodovej rovnosti Európskej únie.
Summitom Európskej rady teda bude od 1. decembra 2009 predsedať Van Rompuy, ktorý v minulosti zastával post ministra pre rozpočet a šéfa flámskych kresťanských demokratov. Pred vstupom do politiky pracoval pre centrálnu banku, Píše blogy i haiku (forma japonskej poézie). Jeho súrodenci sú v belgickej politike tiež aktívni. V roku 2004 sa postavil proti členstvu Turecka v Európskej únii. Konfrontovaný s týmto vyjadrením však budúci „prezident EÚ“ povedal, že na novom poste nebude reprezentovať svoje názory, ale názory všetkých členských štátov. Svoju povesť konsenzuálneho politika potvrdil slovami, že z rokovaní musí každá krajina odísť víťazne. Rokovania, pri ktorých bude niektorá krajina porazená, nie sú dobré rokovania.
Do funkcie bude formálne uvedený 1. decembra 2009 prostredníctvom tzv. písomnej procedúry.
Budúca šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton pôsobila v britskej politike ako predsedníčka Snemovne lordov (House of Lords), nevolenej hornej komory britského parlamentu.
Zaujímavosťou zo života budúcej šéfky európskej diplomacie je, že vo svojej rodine je prvou ženou, ktorá má univerzitné vzdelania. Ekonómiu študovala v Londýne a v minulosti sa venovala etike v biznise (CSR) i zdravotníckemu systému. Do Snemovne lordov ju menoval expremiér Tony Blair v roku 1999 a stala sa tak jednou z najmladších členov Snemovne. Od roku 2001 zastávala viaceré ministerské funkcie - školstvo (štátna tajomníčka), ľudské práva (štátna tajomníčka), ústavné záležitosti (štátna tajomníčka) a spravodlivosti (štátna tajomníčka). Ako predsedníčka House of Lords bola od roku 2007 členom kabinetu.
Podpísala sa pod skutočnosť, že Lisabonská zmluva úspešne prešla ratifikáciou v Snemovni lordov a jej predchodca v Európskej komisii Peter Mandelson ju opísal ako „strašidelne bystrú“. Na poste vysokej predstaviteľky chce viesť „tichú diplomaciu“. Ako členku Európskej komisie ju bude vo vysokej funkcii musieť ešte potvrdiť Európsky parlament.
Pozor na zlodejov
23. 11. 2009
Prieskum britskej spoločnosti The Centre for Retail Research pre krádeže a spreneveru ukázal, že najviac strácajú českí a slovenskí maloobchodníci. Ročne prichádzajú o takmer 1,5 % tržieb. Straty v posledných rokoch rastú v celej Európe, s výnimkou Rakúska.
Prieskum Global Theft Barometer pravidelne vyhodnocujú britskí experti v spolupráci s maloobchodnými reťazcami na celom svete. Podľa neho ochrániť tovar pred zlodejmi je čoraz ťažšie. Predajcovia minulý rok prišli o 1,43 % celkových tržieb v dôsledku rôznych chýb, podvodov a krádeží, (najviac od roku 2001) čo je medziročný nárast o 5,9 %.
Spomedzi 21 skúmaných členských krajín boli najhoršie výsledky zaznamenané na Slovensku a v Maďarsku (1,5 %)a v Čechách. Európsky priemer je na úrovni 1,33 %.
Na druhom konci rebríčka skončili Rakúšania a Nemci, ktorí spôsobujú maloobchodníkom straty okolo 1 % obratu. V Rakúsku sa okrem toho ako v jedinej európskej krajine vlani kradlo viac ako teraz.
Na krádežiach v obchodoch sa obohacujú dve skupiny – zákazníci a zamestnanci. Podľa prieskumu majú zákazníci na svedomí 43 % všetkých strát, zamestnanci 36 %. Zostávajúcich 21 % uniká pre administratívne a účtovné chyby alebo podvody zo strany dodávateľov.
Paradoxom je, že obchodné reťazce vynakladajú na zabezpečenie predajní nemálo prostriedkov. Konkrétne ide o 0,3 % ich tržieb. Zhruba polovica tejto čiastky ide podľa prieskumu na platy ochranky.
Porušovatelia autorských práv budú odpojení z internetu
23. 10. 2009
V duchu kompromisu medzi inštitúciami EÚ dal i Európsky parlament (EP) v novom návrhu rezolúcie zelenú obmedzovaniu a odpájaniu konektivity tým používateľom internetu, ktorí opakovane porušujú autorské práva a nelegálne zdieľajú multimediálny obsah.
Aj keď EP spočiatku trval na tom, že tzv. internetových pirátov možno trestať len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, teraz zmenil názor. V najnovšom návrhu rezolúcie, ktorá vychádza z nedávneho kompromisu medzi zástupcami Komisie, Rady a Parlamentu, dávajú poslanci zelenú tomu, aby každá členská krajina sama určila, akým spôsobom bude trestať používateľov, ktorí zdieľajú multimediálny obsah na internete nelegálne.
V prvej polovici roka poslanci EP opakovane hlasovali v prospech článku 138 pôvodného návrhu, ktorý hovoril, že používateľovi nemožno obmedziť alebo zablokovať konektivitu bez predchádzajúceho nariadenia súdnej inštancie. Návrh novej rezolúcie hovorí, že akékoľvek opatrenia sa môžu prijať ako dôsledok predchádzajúcej spravodlivej a nestrannej procedúry. Text pritom umožňuje, aby rozhodoval nielen súd, ale aj iná inštancia, ak si ju členská krajina EÚ ustanoví. Návrh však dopĺňa, že každé takéto rozhodnutie o treste bude musieť dodatočne a včasne preskúmať súd.
Text kladie silný dôraz na princípy prezumpcie neviny a právo byť vypočutý. V súvislosti s priamou zmienkou na súdnu inštanciu, právnici Európskeho parlamentu vyhlásili, že nie je žiaduca. Ak by sa v texte nachádzala, mohlo by to mať vplyv na exkluzívne kompetencie členských krajín, zvlášť vo vzťahu k ich právnym systémom.
Novým návrhom rezolúcie EP sa teraz bude zaoberať Rada. Procedúra začne 4. novembra a do konca roka by mala skončiť. Predchádzajúci kompromis zástupcov európskych inštitúcií, nová rezolúcia Parlamentu, ako i procedúra v Rade sú súčasťou zmierovacieho procesu. Ten začal po tom, ako sa ukázalo, že pôvodné názory Rady a Parlamentu v otázke práv internetových používateľov sú nezlučiteľné. Ak sa zmierovací proces skončí úspešne, do európskej legislatívy by sa návrh mohol premietnuť najneskôr v prvých mesiacoch budúceho roka.
Švédske predsedníctvo navrhlo riešenie Klausových požiadaviek
23. 10. 2009
Návrh švédskeho predsedníctva na riešenie požiadavky českého prezidenta týkajúcej sa ratifikácie Lisabonskej zmluvy je pre Václava Klausa prijateľný. Kompromis by mal spočívať v malej úprave textu o výnimkách pre Poľsko a Veľkú Britániu, ktorý by sa doplnil o Českú republiku a o čiarku.
Český prezident touto výnimkou podmienil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorú Česko, ako posledná krajina EÚ, neratifikovalo.
O výnimke budú šéfovia vlád všetkých členských krajín únie rokovať 29. a 30. októbra v Bruseli. Ústavný súd ČR bude o Lisabonskej zmluve rozhodovať 27. októbra. Prezident Lisabonskú zmluvu nemôže ratifikovať skôr, ako rozhodne Ústavný súd ČR.