Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
ACTA určí medzinárodné pravidlá v ochrane duševného vlastníctva
4. 2. 2010
Pripravovaná dohoda o ochrane autorských práv a proti falšovaniu s celosvetovou platnosťou, známa tiež ako ACTA, nebude meniť pravidlá v oblasti zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb. Pre denník EurActiv to potvrdil jeden z vedúcich predstaviteľov Európskej komisie, čím zároveň poprel dohady novinárov.
Podľa vedúceho predstaviteľa Komisie médiá svojimi reportážami celú záležitosť okolo novej dohody ACTA príliš zjednodušili.
Komisia sa k tajným medzinárodným rokovaniam, ktoré trvali dva roky, nechcela veľmi vyjadrovať. Zákonodarcovia však vystúpili proti tajnostiam obklopujúcim jednanie a obchodných vyslancov obvinili z toho, že sa usilujú obísť celý politický proces a zaviesť nepopulárne opatrenia.
Dohoda o boji proti falšovaniu tovarov s názvom Anti-counterfeiting Trade Agreement (ACTA), o ktorej sa začalo jednať pred dvoma rokmi v Ženeve, bude multilaterálnou obchodnou dohodou. Určí medzinárodne platné plavidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva.
Pôvodne sa krajiny snažili o dosiahnutie tejto dohody pod záštitou organizácie WIPO (World Intellectual Property Organisation), no jednotliví členovia sa nedokázali dohodnúť. Štáty s podobnými názormi a postojmi preto neskôr sformovali ACTA.
Na poslednom kole vyjednávaní uskutočnenom v Mexiku sa okrem iného zúčastnili Austrália, Kanada, EÚ (reprezentovaná Komisiou), Španielsko (ako predsednícka krajina), Japonsko, Južná Kórea, Maroko, Nový Zéland, Švajčiarsko, Singapur či Spojené štáty.
V apríli tohto roku sa vo Wellingtone na Novom Zélande uskutoční ďalšie kolo rokovaní.
Skupina poslancov z viacerých strán Európskeho parlamentu preto dnes (4.februára) zamýšľa poslať Komisii list, v ktorom požaduje informácie o vyjednávaní a poskytnutie dokumentov.
Členovia Parlamentu tvrdia, že právo na „okamžité“ a „úplne informácie“ o medzinárodných obchodných dohodách majú podľa Lisabonskej zmluvy.
Predstaviteľ Komisie na túto žiadosť reagoval a odpovedal, že obchodné riaditeľstvo EK členom Parlamentu poskytlo informácie „vždy keď to len bolo možné“.
Jeden z britských poslancov potvrdil, že Komisia Parlament o postupoch v rokovaniach informovala, no dodal, že predstavitelia Komisie nemôžu prezradiť veľa, lebo ich viaže dohoda o mlčaní.
Napriek diskusiám sa však očakáva, že ACTA prejde.
Európska "jadrová akadémia" ENELA
3. 2. 2010
Šesť veľkých energetických spoločností sa rozhodlo vytvoriť vzdelávaciu inštitúciu, ktorá má učiť univerzitných absolventov jadrovej fyziky, ako sa stať energetickými lídrami. Komisár Andris Piebalgs vytvorenie takejto vzdelávacej inštitúcie privítal.
Univerzitní absolventi, ktorí získali diplom z jadrovej fyziky, resp. z jadrovej energetiky, dostanú príležitosť zdokonaľovať svoje manažérske a líderské schopnosti. Šesť veľkých energetických spoločností (E.ON, Vattenfall, AREVA, Axpo, AG a EnBW) v minulom týždni (28. 1.) podpísalo dohodu o vytvorení ENELA - Európskej akadémie európskeho líderstva v jadrovej energetike.
Vzdelávaciu inštitúciu budú financovať súkromné firmy, ktoré s touto iniciatívou prišli. Očakávajú od nej, že bude vychovávať budúcich lídrov na poli energetiky, resp. v sektore jadrovej energie. Myšlienka vytvorenia "jadrovej akadémie" vznikla počas diskusií na platforme Európskeho jadrového energetického fóra, ktoré striedavo zasadá v Bratislave a v Prahe. Je tiež reakciou na výzvu Rady z decembra 2008, adresovanú firmám, aby vyvinuli väčšie úsilie v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením.
Jadrový sektor čelí vážnej spoločenskej a ekonomickej výzve: Potrebuje uchovať a na primeranej úrovni rozvíjať poznatky o atómovej energii. A to nielen v záujme priemyslu, ale i vedcov, regulátorov a sektoru zdravotníctva. ENELA, ktorá sa zameria na líderské zručnosti, môže prispieť k prekonaniu priepasti, ktorá oddeľuje súčasné tréningové programy. ENELA bude mať sídlo v Nemecku, neďaleko Mníchova.
Národné klimatické plány
2. 2. 2010
OSN v pondelok oznámila, že návrhy vlastných národných klimatických plánov jej doteraz predložilo 55 krajín, ktoré spoločne produkujú takmer 80 percent svetových emisií skleníkových plynov. Podľa predsedu UNFCCC Yvo de Boera, ide o dôležitý impulz v diskusiách OSN o klimatických zmenách.
Sekretariátu OSN svoje klimatické národné záväzky predložila už viac ako štvrtina krajín sveta, ktoré sa podieľajú na tvorbe globálnych emisií CO2 takmer štyrmi pätinami.
Yvo de Boer spresnil, že ide o 55 zo 194 krajín, ktoré spoločne produkujú 78 percent emisií CO2 v energetike.
V roku 2010 by mali klimatické vyjednávania vyvrcholiť svetovým summitom COP16, ktorý je naplánovaný na 29. novembra - 10. decembra 2010 v Mexiku.
Na tému klimatických rokovaní by sa malo zamerať i ďalšie zasadnutie Európskej rady v Bruseli.
Modernizácia elektrickej siete v EÚ
1. 2. 2010
Európska komisia vypracúva plán pre rozvoj elektrických sietí. Plán slúži na to, aby siete boli pripravené pre plnohodnotné prenášanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, napríklad z pobrežných veterných parkov. Je to súčasť cieľa, aby obnoviteľné zdroje energie tvorili minimálne 20 % mixu do roku 2020.
Koncept Transeurópskych energetických sietí nahradí Komisia novým plánom na rozvoj elektrických prenosových sústav. Pravdepodobne do konca tohto roka Komisia vytvorí infraštruktúrny balík, v ktorom sa zameria na požiadavky na energetickú sieť.
Európske energetické siete by podľa Komisie mali byť oveľa viac prepojené a mali by dokázať plnohodnotne pripojiť i obnoviteľné zdroje, zvlášť veľké veterné parky na pobreží Severného mora.
Posledná veľká modernizácia sa vykonala v 70-tych rokoch. V tomto období sa začali intenzívne stavať jadrové elektrárne.