Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko sa dočká ďalšej finančnej pomoci
3. 9. 2010
Berlín -Nemecká vláda schválila ďalšiu finančnú pomoc Grécku, po tom čo Atény splnili úlohy úsporného programu, ktoré boli načasované do konca 2. štvrťroku.
Druhá finančná pomoc by mala odísť do Grécka 13. septembra. Na poskytnutí prvej tranže sa nepodieľalo päť krajín eurozóny, ktoré na seba v súčastnosti prevzali väčšie záväzky, okrem Slovenska. Vláda SR totiž odmietla účasť na pomoci Grécku. Finančná pôžička pre Grécko v druhej etape predstavuje 15,5 miliard eur, z nich bude 9 miliard od MMF.
Odborári chystajú protest v Bruseli
2. 9. 2010
Európskym odborárom sa nepáčia úsporné opatrenia, ktoré niektoré krajiny EÚ prijímajú.
Na 29. septembra, preto Európska odborová konfederácia zvoláva do Bruselu demonštráciu. Organizátori očakávajú, že do ulíc belgickej metropoly vyrazí okolo 100 00 ľudí. Odborári zdôraznili, že protesty budú organizované aj v ďalších krajinách. „Zamestnanci nemôžu byť tými jedinými, ktorí budú platiť za nezodpovedné špekulácie niektorých finančných inštitúcií, "usudzuje konfederácia. Súčasne s demonštráciou v Bruseli by sa mal uskutočniť generálny štrajk v Španielsku. Protestné akcie chystajú aj odborári v Portugalsku, Taliansku, Lotyšsku a Poľsku.
Dôvera v ekonomiku EÚ rástla aj v tomto mesiaci
31. 8. 2010
Dôvera v ekonomiku eurozóny aj celej Európskej únie sa zlepšovala po výraznom júlovom náraste aj v auguste.
Index ekonomickej nálady (ESI) vzrástol v krajinách platiacich európsku jednotnou menou o 0,6 bodu na 102,7 bodu a v celej európskej únie o 0,7 bodu na 101,8 bodu. Počas posledných dvoch mesiacov sa tak dôvera v hospodárstvo únie dostala nad úroveň dlhodobého priemeru, ktorý je 100 bodov. Rast možno podľa Európskej komisie pripísať predovšetkým všeobecnému optimizmu v hospodárstve a menšiemu strachu z vývoja na trhu práce.
Kríza menovej únie prekonaná
30. 8. 2010
Podľa šéfa ochranného fondu pre ohrozené krajiny eurozóny K.Regling, je kríza menovej únie prekonaná.
Pre denník Welt am Sonntag uviedol, že kurz eura vzrástol a aj celkovo sa trhy upokojili. Ochranný val má pomôcť členom eurozóny vo finančnej tiesni a bol zriadený na jar tohto roku, po hroziacom štátnom bankrote Grécka a problémoch iných krajín. Ochranný val, ktorý pozostáva zo 750 miliárd eur, bol zriadený v máji a začal fungovať od 1.júla. Kritiku, že nemeckí daňoví poplatníci budú platiť účty Grékov, Regling odmietol.