Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozóna bližšie k dani z transakcií
22. 3. 2011
Pravdepodobnosť zavedenia dane z finančných transakcií v eurozóne rastie. Po novom ju začal naplno podporovať aj doteraz veľmi skeptický šéf ministrov financií eurozóny a luxemburský premiér Jean Claude-Juncker. Píše o tom denník Financial Times Deutschland.
Politici v súčasnosti rokujú o dani vo výške 0,1 až 0,5 % z obratu. Eurozóna by síce chcela, aby daň prijali všetky členské štáty G20, ale toto riešenie sa ukazuje ako nemožné. Juncker sa tak údajne vyslovil pre jednostranné zavedenie dane v rámci krajín platiacich európskou jednotnou menou, pričom tento návrh má podporu aj ďalších štátov.
Niektoré reaktory v EÚ vraj neprejdú
18. 3. 2011
Niektoré jadrové reaktory v Európe možno nesplnia najprísnejšiu časť záťažových testov, ktoré majú preveriť ich bezpečnosť.
Povedal to komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger. Ministri energetiky EÚ sa kvôli otázke záťažových skúšok všetkých 143 reaktorov, ktoré teraz Európa využíva, majú zísť v pondelok. So slovami Günthera Oettingera, ale nesúhlasí tajomník francúzskeho ministra pre energetiku Eric Besson, ktorý si myslí, že prečo komisár neprišiel s tak závažnými informáciami skôr.
Syrové špeciality pod ochranou EÚ
16. 3. 2011
Slovensko má v bruselskom registri originálneho pôvodu potravín zapísané ďalšie tri tuzemské originály – Zázrivský korbáčik, Oravský korbáčik a Tekovský salámový syr.
Slovenskí producenti budú tak môcť na obal trojice tradičných výrobkov nalepiť ochrannú známku EÚ, pokiaľ aspoň jedna fáza výrobného procesu prebehne v regiónoch, ktoré sú indikované aj v názvoch týchto potravín. Slovensko už má na zozname spolu 13 výrobkov.
Europarlament zvýšil mesačný príspevok na asistenta
11. 3. 2011
Rozpočtový výbor europarlamentu minulý týždeň schválil návrh na zvýšenie mesačného príspevku pre asistentov a potreby kancelárie o 1500 eur.
Po navýšení by mal mať každý europoslanec k dispozícii pre svoj tím mesačne 18 820 eur. Europoslanci majú mesačný plat 7956,87 eura + za každý deň na plenárnych zasadaniach 300 eur. K navýšeniu dochádza v čase, keď sa väčšina národných vlád snaží o uťahovanie opaskov v domácej politike.