Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurobondy už onedlho v EÚ
14. 9. 2011
Európska komisia už čoskoro navrhne možnosť ako vydávať spoločné dlhopisy v eurozóne.
„Je to boj o pracovné miesta a prosperitu vo všetkých našich členských štátoch. Toto je boj za ekonomickú a politickú budúcnosť Európy. Je to boj za to, čo Európa prezentuje vo svete. Je to boj za samotnú európsku integráciu,“ uviedol predseda komisie a tiež upozornil, že to neznamená ukončenie dlhovej krízy.
Mladí inovátori sa chcú presadiť
12. 7. 2011
Európske fórum mladých inovátorov podalo návrh na vytvorenie fondu pre ich inovátorské nápady
Tento návrh privítali viacerí poslanci Európskeho parlamentu. Podľa tejto schémy by mohli mladí inovátori od 16 do 36 rokov opísať svoj hrubý inovačný nápad na určenú internetovú schránku a počkať na posúdenie, či mu pridelia financie z fondu a bude pracovať na svojom projekte aj naďalej.
Gréci odsúhlasili úsporné opatrenia
1. 7. 2011
Grécky parlament schválil balík úsporných opatrení, ktorý má zabrániť hroziacemu bankrotu.
Gréci uskutočnili významné rozhodnutie a schválili balík úspor. Tlak na Grécko vyvinula Európska únia a Medzinárodný menový fond, nakoľko inak by nezískali poslednú tranžu pôžičky a krajina by kráčala k bankrotu.
EÚ o pomoci Portugalsku
16. 5. 2011
Ministri financií Európskej únie aj eurozóny dnes budú schvaľovať finančnú pomoc pre Portugalsko.
So záchranným balíčkom pre tretiu krajinu eurozóny, ktorá musela požiadať o pomoc, vo výške 78 miliárd eur súhlasia všetky členské štáty vrátane Slovenska. Rovnaká suma ako z EFSM poputuje do Lisabonu aj zo súčasného záchranného fondu eurozóny (EFSF) a z Medzinárodného menového fondu. Medzinárodné spoločenstvo tak uplatnilo úplne rovnaký model ako pri pomoci Írsku, kde finančnú záchranu takisto delilo na tretiny medzi EFSM, EFSF a MMF. Podobný ako v prípade Írska by mal byť aj úrok zo záchranného fondu eurozóny, ktorý sa bude podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna pohybovať medzi 5,5 až 6,0 %. Pri EFSM aj MMF je úroková sadzba o niečo nižšia.