Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Pre krízu najbližších päť rokov majú ceny ropy klesať
12. 10. 2012
Na spotrebu ropy majú negatívny vplyv problémy Európy s dlhovou krízou.
Ceny ropy budú v nasledujúcich piatich rokoch postupne klesať v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, zavádzania nových technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie energií, a zvyšovania ťažby komodity v Iraku aj v Severnej Amerike.
Agentúra znížila odhad rastu dopytu po rope v rokoch 2011-2016 o 500.0000 barelov denne v porovnaní s odhadom.
Schválený zákon o odpadoch
11. 10. 2012
Vláda schválila novelu zákona o odpadoch z dielne ministerstva životného prostredia.
Prešiel aj návrh na skrátené legislatívne konanie,
novela má platiť od januára 2013.
Novela musí byť schválená do zasadnutia Európskeho súdu.
Najväčšie spory sa viedli o takzvanú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorá sa napokon do novely nedostala. Zatiaľ platí len pre obaly a elektroodpad.
Novela otvára firmám možnosť dať si spracovať nebezpečný odpad u zahraničných firiem. Zo zákona totiž zmizol paragraf, čo zvýhodňoval domácich spracovateľov pred firmami z únie. Zostáva obmedzenie v podobe nižšieho poplatku do Recyklačného fondu v prípade spracovania odpadu u slovenskej firmy.
Z programu potravinovej pomoci Brusel škrtol Slovensko.
10. 10. 2012
K bezplatným potravinám občania v núdzi sa dostanú najskôr v roku 2014.
Sociálne odkázaní občania sa budúci rok nedostanú k potravinám zadarmo. Európska komisia (EK) totiž vyradila Slovensko z programu potravinovej pomoci pre rok 2013.
Dôvodom rozhodnutia komisie bola skutočnosť, že Slovensko nevytvorilo vhodné podmienky na to, aby zabezpečilo bezpečnú, správnu a včasnú implementáciu tohto programu v roku 2013.
Občania v núdzi sa tak k bezplatným potravinám dostanú najskôr v roku 2014. Vtedy však už program potravinovej pomoci bude mať na starosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tento rok malo Slovensko z programu potravinovej pomoci k dispozícii 5 miliónov eur, budúci rok by získalo okolo 4,8 milióna eur.
Banky v eurozóne môžu prísť o aktíva až za 4,5 bilióna USD
10. 10. 2012
Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu.
Dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.