Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Vianočné dôchodky za hranice nepošleme
16. 1. 2013
Ministerstvo práce nebude vyplácať Slovákom za hranicami vianočné dôchodky.
Európska komisia vlani vyzvala našu vládu, aby vysvetlila, prečo sa zo Slovenska neposielajú niektoré dávky ľuďom, ktorí síce žijú v inej členskej krajine Únie, ale sú sociálne poistení na Slovensku.
Ministerstvo práce trvá na svojom a tvrdí, že ľudia za hranicami na dávky nemajú nárok. Vianočný príspevok sa považuje za dávku sociálnej pomoci.
Keďže nejde o dávku sociálneho zabezpečenia, nemusia ju vyplácať za hranice.
Výroba áut v Európe sa vrátila do krízy
16. 1. 2013
Predaj áut v Európe klesol minulý rok na najnižšiu úroveň za posledných 18 rokov.
Dôvodom je dlhová kríza v eurozóne, ktorá obmedzila výdavky obyvateľstva.
Podľa združenia klesol počet nových registrácií áut v Európskej únii minulý rok o 8,2 % na 12,05 milióna. Za december sa predaj znížil medziročne o 16,3 % na 799.407 áut, čo predstavovalo najvýraznejší decembrový pokles od roku 2008. V eurozóne klesol predaj o 11,3 % na necelých 9 miliónov vozidiel.
Slovensko si drží nízke ceny, ale aj malé platy
15. 1. 2013
Slovensko je v Európskej únii v pozícii krajiny s nízkymi cenami, ale aj podpriemernými mzdami.
Vlani sa podľa údajov Štatistického úradu ceny v slovenských obchodoch zdvihli oproti roku 2011 o 3,6 percenta, čo bolo mierne nad priemerom celej únie. Platy rástli podobne ako v celej únii vyše dvojpercentným tempom.
Slovensko je zhruba siedmou najlacnejšou krajinou spomedzi 27 štátov EÚ. Naopak, platy máme podľa údajov Eurostatu šieste najnižšie v únii. Kým Slovák zarába priemerne mesačne 780 eur, Poliak viac ako 800 eur, Čech vyše 900 eur, ale Dán takmer 4 300 eur.
Fico dostal prvé varovanie zo sveta
10. 1. 2013
Stlačiť deficit štátu bude podľa ratingovej agentúry Moody's náročné.
Vláda Roberta Fica dostala prvú vážnu výstrahu v tomto roku. Jedna z troch top ratingových agentúr sveta, Moody's, včera Ficovi a spol. odkázala – stlačenie deficitu pod tri percentá nemusí byť ani po konsolidácii vôbec isté.
Už čoskoro tak môže vláda stáť pred základnou otázkou, kde chýbajúce milióny nájsť. Napríklad pri spomalení ekonomiky na jedno percento namiesto súčasných 2,1 percenta by musela nájsť až štvrť miliardy eur.