Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozónu čaká prepad, Slovensko porastie pomalšie
25. 2. 2013
Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody.
To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či NBS, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou
Eurozónu možno opustí niekoľko jej členov
22. 2. 2013
Pokiaľ sa Európska centrálna banka nestane veriteľom poslednej inštancie, hrozí, že z menovej únie bude musieť odísť niekoľko jej členov.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi zopakoval, že bez Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie bude musieť eurozónu opustiť niekoľko jej členov. Euro je slabá mena, pretože nemá centrálnu banku, ktorá by ho podporila. ECB nemôže garantovať vládne dlhopisy a tlačiť peniaze. Pokiaľ tento stav pretrvá, môže to niektoré krajiny prinútiť k odchodu z menovej únie.
Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli
18. 2. 2013
Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.
Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku. Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty. Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz.
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.