Štát získa dodatočne na daniach tri miliardy eur
1. 7. 2022
K dobru tento rok vyše jednu miliardu eur a na budúci rok ďalšie takmer dve miliardy. To je aktuálny účet pre štátnu kasu na základe nového odhadu výberu daní. Ten je totiž podstatne lepší, ako vláda očakávala vlani na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 s výhľadom na ďalšie roky.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku síce znižujú rast nášho hospodárstva, na daniach to však necítiť. Dôležitým faktorom je, že výsledkom invázie je aj rast cien energií a dvojciferná inflácia.
Keďže štát neznížil daň z pridanej hodnoty, jej výber sa podstatne zvýši. A to tento rok oproti predpokladom o takmer 650 miliónov eur a ďalší rok o takmer 1,1 miliardy. Darí sa aj trhu práce, kde klesá nezamestnanosť a rastú nominálne platy, na základe čoho sa zvyšuje výber odvodov.
Vyplýva to z novej daňovej prognózy, ktorú dnes zverejnil Inštitút finančnej politiky pri...
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Desať odporúčaní pre dovolenkárov
3. 8. 2009
Európska komisia pre európskych dovolenkárov vydala desať odporúčaní, ktoré by mali mať na pamäti pred cestou do zahraničia.
Európsky komisár
zodpovedný za dopravu ich prezentoval ako
dokument „EÚ Top 10 pre pasažierov“. Väčšina odporúčaní vychádza z
predchádzajúcich iniciatív. Ich zaradenie do balíka je demonštráciou, že Komisia
pracuje na tom, aby Európanom uľahčila život.
V rámci prvého odporúčania sa Komisia snaží dostať do povedomia európske
pohotovostné číslo 112. Prístupné je zadarmo prostredníctvom mobilných aj pevných
telefónov. Európania však podľa
prieskumov nie sú o tejto službe dostatočne informovaní.
Občanom Komisia ďalej pripomína, že jazda pod vplyvom alkoholu je hlavnou
príčinou nehôd na cestách v Európe. Maximálna
povolená hladina alkoholu v krvi je na úrovni 0.5 mg/ml. Pre začiatočníkov a
profesionálnych vodičov na úrovni 0.2 mg/ml. Za príklad však Komisia uvádza krajiny, kde je nulová tolerancia pre
konzumáciu alkoholu pri riadení automobilov (napríklad Švédsko).
Občania by si pred nákupom leteniek mali
overiť, či sa spoločnosť nenachádza na čiernej listine EÚ. Pri nedávnom
leteckom nešťastí jemenského airbusu pri Komorských ostrovoch vysvitlo, že počas
medzipristátí spoločnosť často menila lietadlá za opotrebovanejšie a tie potom
dokončili trasu. Napriek takýmto praktikám nie sú jemenské aerolínie na
európskej listine nebezpečných leteckých prepravcov.
Ešte stále je v platnosti bezpečnostné
opatrenie, ktoré obmedzuje celkový objem tekutín v príručnej batožine na jeden
liter, pričom maximálna veľkosť jednotlivého balenia je 100 mililitrov.
Obrovské množstvá konfiškovaných látok tekutej a gélovej povahy však sú dôkazom, že pasažieri tomu alebo nevenujú
pozornosť alebo majú tendenciu na to zabudnúť.
Leteckým pasažierom sa odporúča, aby si v prípade, pokiaľ im nebude
umožnené nastúpiť na palubu alebo im zrušia let, uplatňovali nárok na
kompenzáciu. Komisia okrem toho radí aj ako podávať sťažnosť v prípade
nespokojnosti. Brusel upozorňuje na právo cestujúcich nárokovať si náhradu aj v prípade,
ak im je zamedzené nastúpiť do lietadla pre podozrenie z nákazy chrípkou typu A
(H1N1).
Na pamäti okrem toho treba mať, že
leteckí prepravcovia nesmú na svojich webstránkach uvádzať zavádzajúce alebo
neúplné ceny leteniek a služieb.
Spotrebitelia majú právo vedieť, čo je zahrnuté v cestovnom balíku a za čo platia. V poslednom období sa mnohí sťažovali
napríklad na to, že prostredníctvom internetu kúpili lístky do neexistujúcich
destinácií.
Cestujúci sa v prípade stratenej batožiny môžu sťažovať a od aerolínií žiadať náhradu za
stratu alebo poškodenie do výšky 1,100 €.
Nezamestnanosť stúpa menej ako sa očakávalo
3. 8. 2009
Aj keď nezamestnanosť v eurozóne v júni dosiahla novú rekordnú hodnotu 9,4 %, vďaka protikrízovým opatreniam vlád stúpla menej ako sa očakávalo.
Nezamestnanosť v
júni dosiahla podľa Európskeho štatistického úradu úroveň 9,4 %. Napriek tomu, že ide o desaťročné maximum, v porovnaní s 9,3-percentnou úrovňou z mája
ide o menší nárast ako predpokladali ekonómovia. Podľa odhadov Eurostatu o prácu prišlo 158 tisíc ľudí.
Najnižšiu nezamestnanosť spomedzi členských štátov EÚ malo v júni Holandsko
(3,3 %), Rakúsko (4,4 %) a naopak, najvyššiu Španielsko (18,1 %), Lotyšsko
(17,2 %), Estónsko (17 %). Na Slovensku bolo v júni bez práce 11,7 % ľudí.
Miernejší rast nezamestnanosti je podľa
analytikov pravdepodobne dôsledkom
štátnych schém na záchranu pracovných miest. Okrem toho vlády pumpujú miliardy eur do ekonomiky v snahe
zabrániť sociálnej kríze. Varoval pred ňou aj šéf Euroskupiny Jean-Claude
Juncker. Nezamestnanosť by podľa jeho
slov mohla spôsobiť lavínu politických problémov.
Eurostat informuje, že od júna 2008 o
prácu prišli viac ako tri milióny ľudí žijúcich v eurozóne. Vtedy bola nezamestnanosť na úrovni 7,5 %. Ekonomika v priebehu prvých troch mesiacov
tohto roku medzikvartálne poklesla o 2,5
%. Skromné oživenie sa očakáva začiatkom roku 2010.
Za rok prišlo v Únii o prácu päť
miliónov ľudí, najviac v Pobaltských republikách a Maďarsku.
Štatistický úrad EÚ okrem toho informoval, že spotrebiteľské ceny v eurozóne opäť
v júni poklesli na mínus 0,6 %. Negatívnu infláciu prvýkrát zaznamenali v júni.
Analytici podľa Reuters očakávali pokles
na úroveň mínus 0,4 %.
Ken Wattret z BNP Paribas pre Reuters povedal, že ECB pravdepodobne podceňuje
riziko deflácie. Vývoj by sa v nasledujúcich mesiacoch mohol otočiť a na konci
roka by mali ceny mierne rásť.
Značný pokles cien a mierny nárast nezamestnanosti by podľa ekonómov mohli podporiť nákupnú silu
spotrebiteľov. Podľa Reuters by vítanú
podporu v reálnych príjmoch mohli priniesť lacnejšie tovary.
Európu vidia investori ako bezpečnú
31. 7. 2009
Medzinárodní investori západnú Európu vidia ako blízky a spoľahlivý región pre investovanie, no východná a stredná Európa podľa nich má lepšie vyhliadky zo strednodobého hľadiska.
Podľa každoročného
prieskumu atraktivity Európy priame
zahraničné investície boli prekvapivo rovnomerné, no výsledok za rok 2009 bude
veľmi odlišný.
Komunita investorov Európu vidí ako stabilnejšiu a relatívne bezpečnejšiu ako
rýchlo rozvíjajúce sa krajiny Brazília, Rusko, India a Čína, no z dlhodobého
hľadiska treba očakávať, že investície budú smerovať viac na východ ako západ a
viac na juh ako na sever.
Pre medzinárodných investorov rozvojové regióny neposkytujú dostatočne bezpečný
základ. K rastu svetového
hospodárstva čoraz viac dochádza z východnejších krajín, kombinovaným vplyvom
produkcie komodít a silnejúcej strednej triedy v Ázii.
Podľa správy teraz investori majú vplyvom krízy väčšiu tendenciu vstupovať do
projektov, ktoré sú geograficky blízke, pretože si nemôžu dovoliť podstupovať
riziko investovania do rozvojových trhov a z tejto neistoty môže Európa
profitovať.
Za najbezpečnejšie regióny sú považované západná a stredná Európa spolu s
východnou Európou. Čína, ktorá rok predtým
bola považovaná za najatraktívnejší
región sa zošmykla na tretie miesto. Ďalšie miesta obsadila India, Rusko, Severná
Amerika, a Brazília.
V najbližších troch rokoch však investori očakávajú, že na vrchole rebríčka
bude stredná a východná Európa, nasledovaná Čínou, Indiou a Rusom. Znamená to
teda, že nový Google či Microsoft s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne v
Šanghaji či Mumbaji a nie v Paríži či Berlíne. Najlepšiu pozíciu na rýchly návrat rastu na
úrovni dvojmiestnych čísel majú Čína a India.
Správa však upozorňuje, že skutočný obraz o tom ako globálna recesia ovplyvnila
investovanie sa ešte len ukáže. Investičné rozhodnutia pre rok 2008 totiž boli podpísané
ešte pred tým ako sa kríza rozšírila do celého sveta.
Predĺženie rodičovskej dovolenky v EÚ
31. 7. 2009
Európska exekutíva zverejnila včera návrh na zvýšenie minimálnej dĺžky rodičovskej dovolenky od roku 2011 z troch na štyri mesiace. Ovplyvní to systém vo Veľkej Británii, Írsku, Rumunsku, Portugalsku a na Malte.
Koncom júna sa európski
sociálni partneri dohodli na zvýšení
rodičovskej dovolenky z troch na štyri
mesiace, čo by platilo pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na druh pracovnej
zmluvy.
Novú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke podpísali 18. júna ETUC,
BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME. Ide o prvý prípad, kedy sa európski sociálni
partneri dohodli na aktualizácii obsahu dohody podpísanej v decembri 1995.
Za tvorbu vlastnej zamestnaneckej politiky sú zodpovedné národné vlády. EÚ však
môže vytvoriť všeobecné pravidlá o minimálnych pracovných štandardoch.
Francúzsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko a Litva umožňujú najdlhšiu rodičovskú dovolenku, ktorá
môže byť až tri roky. Írsko, Belgicko, Malta a Portugalsko len tri mesiace.
Na základe návrhov Komisie, akákoľvek diskriminácia na pracovisku včítane znevýhodneného
zaobchádzania pre uplatňovanie práva na rodičovskú dovolenku
by sa malo stať protizákonné. Po návrate
z rodičovskej dovolenky by sa rodičom malo umožniť požiadať o dočasné
prispôsobenie pracovných podmienok (napríklad pracovného času).