Spoločná európska agropolitika priniesla minulý rok pre slovenských farmárov množstvo zmien
10. 1. 2024
Oproti predošlému programovému obdobiu museli podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory robiť omnoho viac, ale v celkovom meradle za menej peňazí. Uviedol to Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
"Ciele politiky boli omnoho zelenšie, a preto veľmi výraznou zmenou boli tzv. ekoschémy, v rámci ktorých museli poľnohospodári deliť veľké lány na omnoho menšie a tvoriť biopásy, ktoré mali pomôcť pri ozeleňovaní našej krajiny. Z tohto dôvodu museli naši poľnohospodári vyvinúť obrovské úsilie na to, aby získali finančné zdroje z Európskej únie," priblížil. Oproti predošlému programovému obdobiu museli podľa Korpáša robiť omnoho viac, ale v celkovom meradle za menej peňazí. "Zavádzanie ekoschém do praxe prinieslo aj veľa nezodpovedaných otázok a problémov," podčiarkol.
"Naši poľnohospodári tak bojovali s byrokraciou a ministerskými úradníkmi, ktorí im nedokázali na dôležité otázky z praxe odpovedať. Všetky zmeny priniesli problémy aj v rámci samotného vyplácania priamych platieb. Zvýšil sa počet kontrol, poľnohospodári dokonca museli niektoré parcely fotografovať a snímky zasielať na Pôdohospodársku platobnú agentúru, aby sa k svojim platbám na konci dňa vôbec dostali," dodal Korpáš.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurokomisia uvoľnila Maďarsku desať miliárd eur zo zmrazených eurofondov
14. 12. 2023
Podľa komisie sú reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli. Európska komisia v stredu oznámila, že rozmrazila desať miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko. Komisia skonštatovala, že reformy, ktoré uskutočnila vláda premiéra Viktora Orbána na zlepšenie nezávislosti súdnictva sú v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli.
Komisia neuvoľnila celý objem eurofondov. Zvyšok zmrazených eurofondov a miliardy eur, na ktoré si Maďarsko mohlo nárokovať kvôli pandémii ochorenia COVID-19, zostávajú stále zablokované. Európska únia zmrazila peniaze pre obavy, že Orbánova vláda urobila toho príliš málo na podporu právneho štátu a boj proti korupcii. Členské štáty na základe návrhu eurokomisie v decembri 2022 v rámci mechanizmu rozpočtovej podmienenosti prijali opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v stredu v správe pre médiá uviedol, že Komisia dostala dostatočné záruky na to, aby mohla povedať, že v Maďarsku sa posilní nezávislosť súdnictva. Komisia informovala, že prijala dve rozhodnutia týkajúce sa Maďarska a situácie v oblasti právneho štátu v tejto krajine. Jedno sa týka podmienok spojených s reformou súdnictva v Maďarsku, a druhé sa týka mechanizmu rozpočtovej podmienenosti.
V decembri 2022 upozornila, že Maďarsko nesplnilo podmienky uvedené v Charte základných práv EÚ a má viacero obáv vrátane ohľadne nezávislosti justície.
V stredajšom oznámení sa uvádza, že po dôkladnom posúdení a sérii konzultácií s maďarskou vládou sa domnieva, že Maďarsko prijalo opatrenia, ktoré sa zaviazalo prijať pre posilnenie nezávislosti justície a teda že časť financovania politiky súdržnosti už nebude blokovaná. To znamená, že Maďarsko môže začať žiadať úhrady až do výšky okolo 10,2 miliardy eur.
Komisia spresnila, že čo sa týka finančnej pomoci vyčlenenej kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vo výške 6,3 miliardy, tá zostáva zablokovaná.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Maďarsko nedokázalo splniť takzvané "supermíľniky" v rámci reforiem cez národný plán obnovy a odolnosti, momentálne nie je možné vyplatiť ani tieto platby. Financovanie z rozpočtu EÚ, ktoré zostáva pre Maďarsko naďalej zablokované, predstavuje celkovo približne 21 miliárd eur.
S
Európska smernica zlepší pracovné podmienky na prácu pre digitálne platformy
14. 12. 2023
Jej cieľom je zaviesť aj pravidlá týkajúce sa používania umelej inteligencie na pracovisku. Európska komisia (EK) privíta politickú dohodu dosiahnutú v stredu medzi Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi EÚ o smernici o zlepšení pracovných podmienok na prácu pre digitálne platformy. Komisia v decembri 2021 navrhla smernicu, ktorej cieľom je zabezpečiť správnu klasifikáciu zamestnaneckého postavenia ľudí vykonávajúcich prácu pre digitálne platformy a zaviesť vôbec prvé pravidlá EÚ týkajúce sa riadenia algoritmov a používania umelej inteligencie na pracovisku. V súčasnosti môže byť najmenej 5,5 milióna osôb vykonávajúcich prácu pre platformy nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby (falošná samostatná zárobková činnosť) a chýbajú im dôležité pracovné práva a práva na sociálnu ochranu. Nové pravidlá zavádzajú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa spustí, keď sú prítomné dva zo zoznamu piatich indikátorov kontroly. Tento zoznam môžu členské štáty rozšíriť o ďalšie položky. Predpoklad môže požadovať pracovník, jeho zástupcovia a príslušné orgány z vlastnej iniciatívy.
V súčasnosti osoby vykonávajúce prácu pre platformy nemajú prístup k informáciám o tom, ako fungujú algoritmy a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijímané automatizovanými systémami. Vďaka novým pravidlám budú platformy poskytovať tieto informácie pracovníkom a ich zástupcom.
Vďaka novým pravidlám bude platformám zakázané prijímať bez ľudského dohľadu určité dôležité rozhodnutia, ako je ukončenie pracovného pomeru či rozhodnutie o zrušení účtu a zabezpečujú aj väčší ľudský dohľad nad rozhodnutiami systémov, ktoré priamo ovplyvňujú osoby vykonávajúce prácu pre platformy.
Nové pravidlá zakážu platformám spracúvať určité typy osobných údajov, ako sú osobné presvedčenia, súkromné výmeny názorov s kolegami alebo dôvody, prečo pracovník nie je v práci. V oblasti ochrany údajov smernica zavádza viac ochranných pravidiel.
Platformy budú musieť odovzdávať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré zamestnávajú, príslušným vnútroštátnym orgánom a zástupcom pracujúcich osôb ako sú napríklad odbory. Podľa nového zákona nebude možné, aby platforma obchádzala pravidlá využívaním sprostredkovateľov, čiže keď pracovníci majú priamy zmluvný vzťah s inou stranou, ako je príslušná digitálna platforma.
Dohodnuté znenie smernice ešte musia formálne prijať poslanci EP aj ministri členských krajín, aby smernica nadobudla platnosť.
S
Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S