Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
ECB zrejme bude musieť zvýšiť úrokové sadzby do reštriktívneho pásma
12. 9. 2022
Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na dve percentá alebo ešte vyššie. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 percenta. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Rada guvernérov vo štvrtok v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na dve percentá.
Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na dve percentá alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky.
Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad dve percentá. ECB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 percentá.
Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.
V
Euro sa dostalo pod tlak
9. 9. 2022
Spoločná európska mena sa vo štvrtok dostala pod tlak aj napriek bezprecedentnému zvýšeniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB). Neskoro popoludní sa predávala po 0,9964 USD, pričom ešte pred oznámením rozhodnutia ECB sa jej kurz pohyboval nad paritou s dolárom.
ECB stanovila vo štvrtok popoludní referenčný kurz eura na 1,0009 (v stredu 0,9885) dolára za euro. To znamená, že dolár stál 0,9991 (1,0116) eura.
ECB vo štvrtok rozhodla o najprudšom zvýšení úrokov vo svojej histórii, keď zdvihla všetky tri svoje hlavné sadzby o 75 bázických bodov. Týmto spôsobom zareagovala na extrémne vysokú infláciu. Mena tradične profituje zo zvýšenia sadzieb. Trhy však toto rozhodnutie očakávali, čo znamená, že už bolo započítané v kurze eura.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov signalizovala, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Nevylúčila ďalší razantný nárast sadzieb, ale upozornila, že zvýšenia o 75 bázických bodov nie sú normou. Zopakovala, že Rada guvernérov bude rozhodovať na základe prichádzajúcich údajov z ekonomiky.
"Pokiaľ sa recesia, ktorej sa mnohí obávajú, neukáže v tvrdých ekonomických údajoch, ECB sa môže sústrediť na príliš vysokú infláciu a pokračovať v rýchlom zvyšovaní sadzieb," uviedol hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer.
Podľa neho by ECB mohla pokračovať v dvíhaní sadzieb do začiatku budúceho roka. Potom zrejme bude musieť prerušiť cyklus sprísňovania menovej politiky, keďže sa už v údajoch mala ukázať očakávaná recesia.
V
Euro kleslo pod hranicu 0,99 USD, je najslabšie za 20 rokov
5. 9. 2022
Spoločná európska mena euro v pondelok klesla pod hranicu 0,99 USD, čo je jej 20-ročné minimum. Prispelo k tomu rozhodnutie Ruska zastaviť na neurčito dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1. Informujeme o tom na základe správy AFP.
Kurz eura klesol v pondelok do 7:35 h stredoeurópskeho letného času o 0,70 percenta na 0,9884 USD, čo je jeho najnižšia úroveň od decembra 2002. Európska mena od začiatku roka oslabuje voči doláru v dôsledku ekonomických turbulencií a neistoty vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu.
Aj európske akcie v pondelok ráno zamierili nadol a klesli zhruba o tri percentá, pretože zhoršujúca sa energetická kríza na kontinente prehĺbila obavy z vysokej inflácie a sprísňovania menovej politiky centrálnej banky.
Ruská spoločnosť Gazprom minulý týždeň na neurčito zastavila transport plynu cez svoj kľúčový plynovod do Európy po tom, ako sa lídri skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) dohodli na zavedení cenového stropu pre ruskú ropu, keďže Kremeľ pokračuje vo vojne na Ukrajine.
Gazprom to odôvodnil únikom motorového oleja na turbíne v kompresorovej stanici Portovaja. Ceny zemného plynu v Európe dosahujú rekordy. Vlády zvažujú špeciálne kroky na obmedzenie nákladov na energie. Nemecko plánuje balík 65 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov.
V