Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Londýn: 100 miliárd eur za brexit je veľa
22. 5. 2017
Británia opustí rokovania o svojom odchode z Európskej únie (EÚ), ak Brusel neupustí od požiadavky, aby za "rozvod" zaplatila až 100 miliárd eur. Vyhlásil to britský minister pre brexit David Davis v rozhovore pre nedeľník Sunday Times. Varoval, že rokovania o brexite sa tak zmenia na chaos a dodal, že aj 1 miliarda eur za brexit je "veľa peňazí". Výška účtu za brexit a charakter rokovaní o odchode Británie z EÚ sú predmetom diskusie už niekoľko týždňov.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker napríklad uviedol, že Británia by mala zaplatiť zhruba 50 miliárd libier (59,20 miliardy eur), zatiaľ čo luxemburský premiér Xavier Bettel naznačil, že účet za brexit sa bude pohybovať v pásme 40 - 60 miliárd eur. Londýnske noviny Financial Times zase odhadli, že sa jeho výška môže vyšplhať až na 100 miliárd eur. Inštitút autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese naopak dospel k záveru, že Británia by za odchod z EÚ mala zaplatiť len 5 miliárd libier. Vláda britskej premiérky Theresy Mayovej vyhlásila, že si splní svoje záväzky voči EÚ, ale spochybnila spôsob, akým predstavitelia Bruselu dospeli k výslednej sume. Davis pripomenul, že rokovania o brexite, ktoré by sa mali začať 19. júna, budú veľmi turbulentné a on sám odmietne akýkoľvek návrh na vyriešenie otázok ako sú účet za brexit, práva občanov EÚ a režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskom, kým sa nezačnú rokovania o spoločnom obchode. Očakáva preto, že prvým sporným bodom sa stane poradie jednotlivých bodov. Aj premiérka Mayová uvažuje o účte za brexit a pre Sunday Telegraph povedala, že "peniaze, ktoré Británia zaplatila v minulosti za spoločné európske projekty a Európskej investičnej banke, by sa tiež mali vziať do úvahy pre výpočet konečnej sumy." Upozornila, že diskusia sa zameriava v prvom rade na britské záväzky voči EÚ, ale nie na práva Londýna. A Británia dala jasne najavo, že okrem povinností sa bude dožadovať aj svojich práv.
zdroj: hnonline.sk
Europarlament skritizoval Izrael
18. 5. 2017
Za vznik nezávislého palestínskeho štátu a zastavenie budovania židovských osád na okupovaných palestínskych územiach sa dnes vyjadrili poslanci Európskeho parlamentu. Schválili rezolúciu, v ktorej tvrdia, že riešenie blízkovýchodného konfliktu spočíva v takzvanom dvojštátnom riešení.
Europoslanci sa vyslovili za vznik Palestíny ako nezávislého štátu, čo je podľa nich jediná možnosť, ako zastaviť konflikt na Blízkom východe. V rezolúcii navrhujú "dvojštátne riešenie v duchu hraníc z roku 1967 a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov". EP vyzval na zastavenie budovania osád na okupovaných palestínskych územiach. Osady v rezolúcii označil za "nelegálne z hľadiska medzinárodného práva, brániace dvojštátnemu riešeniu a veľkú prekážku v mierom úsilí". Podľa europoslancov by Únia mala prispieť k mierovému riešeniu blízkovýchodného konfliktu. EP zároveň odsúdil všetky násilné a teroristické činy namierené proti civilistom i provokácie z oboch strán. Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi trvá už desaťročia. V roku 1993 sa Izrael a Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) vzájomne oficiálne uznali. Mierový proces opakovanie zlyháva a Izrael odmieta vznik palestínskeho štátu.
zdroj: hnonline.sk
Trh si nakoniec vyberie ruský plyn
16. 5. 2017
Cez Slovensko môže ísť plyn, ktorý pôjde cez Nord Stream 2 a ďalej do rakúskeho Baumgartenu. Z ekonomického hľadiska je to pochopiteľné a logické, tvrdí Medvedev.
Hlavnou príčinou je konkurencieschopnosť nášho produktu. Napriek názoru skeptikov rozhoduje trh. Výsledky za rok 2016 ukázali, že aj keď existuje výber z mnohých variantov, trh si nakoniec vyberá ruskú surovinu. Európske krajiny postavili infraštruktúru pre dovoz skvapalneného zemného plynu, no táto infraštruktúra sa využíva len zo štvrtiny. Naopak, niektoré naše plynovody boli v určitých dňoch využívané na viac ako 100 percent svojej kapacity. Dostatočné objemy plynu pre konkurencieschopné dodávky do Európy sú práve v Rusku. Keďže ceny plynu nasledujú ceny ropy, v tomto roku neočakávame razantné výkyvy cien. Orientujeme na ceny na úrovni 180 až 190 dolárov za tisíc kubických metrov plynu do konca tohto roka. Ako budú vyzerať ceny v rokoch 2018 a 2019, to ukáže cena ropy. My môžeme efektívne pracovať i pri nízkych cenách. V súčasnosti rokujeme o modeli financovania projektu. Chceme sa dohodnúť v najbližšom čase. Európski partneri majú o tento projekt veľký záujem. Súhlasia s našou víziou ako ekonomicky opodstatneného a optimálneho spôsobu zabezpečiť rastúci dopyt po plyne v Európskej únii. Projekt má veľkú budúcnosť.
zdroj: hnonline.sk
Poliakom k lepším cenám pomáha štát
16. 5. 2017
Náš systém závlah je rozbitý. Trendom v zahraničí sú moderné pohyblivé veľkoplošné závlahové fregaty s GPS systémom.
Na zmenu klímy sa musíme pozerať v dvoch rovinách. V lete je to extrémne sucho, a v posledných rokoch nás strašia chladné jari. Pri zelenine nie je chladná jar až taký veľký problém ako pri ovocí. Tam mrazy zničia celú úrodu. Pri zelenine sa zastaví rast, nenaplníte objemy a potom máte problém s odbytom, že ste nedodali toľko tovaru, koľko ste mali uvedené v zmluve. Okrem toho sa, samozrejme, trochu zhoršuje aj kvalita a dostanete aj menej peňazí. Môžete nakúpiť odolnejšie sadenice, takisto sa dáva ochrana priamo na zem cez netkané textílie alebo fólie. Rozložíme ich, nahrejú sa, a keď nie je ešte tak veľmi zima, plodiny to ochráni, tak do –2 °C. Ďalším opatrením je protimrazová závlaha. Ide o čerpanie z vodného zdroja, ktoré sa rozprašuje na porast. Paradoxne, zmenou skupenstva rozprášenej vody na ľad vzniká ochrana rastlín. Musíte to však urobiť včas a vydrží vám to maximálne do –5 °C. Na Slovensku ju používajú niektorí pestovatelia raných zemiakov a šalátov v oblasti Kráľovej pri Senci. Náklady na jej inštaláciu sa pohybujú v rozmedzí 750 – 1 000 eur na hektár. Ide o modernejšie technológie, ale nemôžete ich používať súčasne.
zdroj: hnonline.sk