Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Komisia potvrdila, že návrh rozpočtu je v súlade s európskymi pravidlami
27. 11. 2017
Európska komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka.
Európska komisia (EK) potvrdila očakávanie Ministerstva financií (MF) SR, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. V reakcii na zverejnené hodnotenia rozpočtov komisiou to konštatuje slovenský rezort financií."Podobne ako MF SR, aj EK považuje smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne, bez výrazného odchýlenia. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 percent HDP," doplnila v stanovisku riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová.Komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka (ktoré je v programe záchrany), aby skontrolovala, či sú v súlade s pravidlami EÚ, ktoré stanovujú limity pre rozpočtové schodky a verejný dlh. Svoje hodnotenie zverejnila v stredu.Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Fínsko, Holandsko, Estónsko, Írsko, Cyprus, Malta a Slovensko jej predložili rozpočty, ktoré sú úplne alebo vo veľkej miere v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.Naopak, v prípade rozpočtových plánov Belgicka, Talianska, Rakúska, Portugalska a Slovinska existuje riziko, že v roku 2018 nesplnia všetky limity paktu, uviedla EK a dodala, že aj Francúzsko je v tejto skupine.Podľa pravidiel EÚ musia byť rozpočtové deficity štátov nižšie ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh menší ako 60 percent HDP.
Európu ničia prírodné katastrofy
24. 11. 2017
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.
Slovensko malo za vlaňajšok najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v EÚ
24. 11. 2017
Najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v EÚ malo Francúzsko. Slovensko zaznamenalo v minulom roku najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v rámci celej EÚ, a to o 10,7 percenta.Celková poľnohospodárska produkcia však v EÚ poklesla v roku 2016 o 2,8 percenta oproti roku 2015. Pokles bol zaznamenaný pre zníženie počtu zvierat a produkcie plodín. Informoval v stredu vo svojej tlačovej správe Eurostat.
konomické účty pre poľnohospodárstvo ukazujú, že celková poľnohospodárska produkcia v EÚ predstavovala vlani 405 miliárd eur v základných cenách. V minulom roku sa 59 percent hodnoty vyrobenej poľnohospodárskej produkcie vynaložilo na medzispotrebu (vstupné tovary a služby), zatiaľ čo hrubá pridaná hodnota (hodnota produkcie mínus hodnota medzispotreby) bola ekvivalentná, teda 41 percent, alebo 165,7 miliárd eur.
Z celkovej sumy 405 miliárd eur malo najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v členských štátoch Francúzsko, a to až 70,3 miliardy eur (17 % celkovej sumy EÚ). Nasledovalo Taliansko (53,4 mld. eur, 13 %), Nemecko (52,9 mld. eur, 13 %), Španielsko (46,8 mld. eur, 12 %), Veľká Británia (27,9 mld. eur, 7 %), Holandsko (27,0 mld. eur, 7 %), Poľsko (22,4 mld. eur, 6 %) a Rumunsko (15,4 mld. eur, 4 %). Zníženie poľnohospodárskej produkcie v EÚ v roku 2016 o 2,8 percenta v porovnaní s rokom 2015 možno pripísať podľa Eurostatu najmä poklesu hodnoty živočíšnej výroby o 3,3 percenta, ktorý čiastočne kompenzoval nárast jej objemu o 1,7 percenta.
Dáta zverejnené Eurostatom zostavili vnútroštátne orgány členských štátov EÚ v súlade s metodikou ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.
Británia je pripravená ponúknuť viac peňazí za brexit
22. 11. 2017
Spojené kráľovstvo plánuje ponúknuť Európskej únii (EÚ) viac peňazí v rámci svojho návrhu "účtu za brexit", ale iba vtedy, ak bude EÚ na oplátku súhlasiť, že začne diskusiu o budúcej dohode o voľnom obchode. Uviedli to v utorok britské médiá.
Dohoda o finančnom vyrovnaní je kľúčovým bodom pri rokovaniach o tzv. rozvode. Británia predtým ponúkla EÚ asi 20 miliárd eur, ale blok chce aspoň 60 miliárd eur. Britské médiá v utorok uviedli, že vládny výbor pre brexit sa dohodol na zvýšení ponuky na približne 40 miliárd eur. Kancelária premiérky Theresy Mayovej odmietla potvrdiť túto sumu, zopakovala len, že "Spojené kráľovstvo a EÚ by sa mali spoločne posunúť dopredu" a odblokovať rokovania. Lídri EÚ majú rozhodnúť na summite 14. - 15. decembra, či rokovania o brexite môžu vstúpiť do ďalšej fázy. Mayová doteraz nezverejnila žiadnu konkrétnu sumu, pokiaľ ide o tzv. účet za brexit, a neustále opakuje to isté: "Británia a EÚ by mali postupovať spoločne". To znamená, že nechce predložiť konkrétnu ponuku, pokiaľ nedostane "zelenú" na začatie rokovaní o obchode. Mohla by totiž prísť o svoj post, pretože množstvo poslancov jej vlastnej Konzervatívnej strany - a tiež voličov - si nemyslí, že Británia by mala zaplatiť niečo podobné sume, ktorú Brusel požaduje.