Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Podvody na DPH. Brusel má nový bič
4. 10. 2018
Dodávateľ vystaví firme faktúru, tá ju vyplatí a následne od štátu požiada o návrat zaplatenej DPH. Dodávateľská spoločnosť ju však štátu neodviedla. Do celého procesu zapojte ešte pár firiem, aby bola stopa nejasnejšia, a máte typický príklad karuselových podvodov na DPH.
Jedným z riešení tejto situácie je takzvané samozdanenie, pri ktorom daň z pridanej hodnoty platí až konečný príjemca tovaru, ktorý zároveň požiada aj o jej navrátenie. Tento mechanizmus na Slovensku už síce funguje pri viacerých typoch tovarov a služieb, no iba vďaka výnimke z Európskej únie. Na poslednom stretnutí však ministri členských štátov schválili smernicu, vďaka ktorej bude možné tento mechanizmus uplatniť všeobecne. Ak chcú tento systém štáty využiť teraz, musia Európsku úniu požiadať o výnimku z pravidiel, a to pre každý typ tovarov osobitne. DPH totiž patrí medzi takzvané harmonizované dane. Po novom by však každá krajina mohla požiadať o všeobecné uplatnenie systému. Komisia návrh predložila už v roku 2016, schváliť sa ho však podarilo až teraz.
Talianski populisti sa rozhodli ignorovať Úniu
3. 10. 2018
Taliansko sa vracia tam, kde bolo počas finančnej krízy. Dlh krajiny opäť stúpa a cena za jeho splácanie opäť dosahuje úrovne z roku 2014. Vyššími sadzbami za štátne dlhopisy trh reaguje na kroky novej talianskej populistickej vlády.
Tá totiž oznámila, že v budúcom roku počíta so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 percenta, čo je podstatne viac, než stanovujú rozpočtové pravidlá Európskej únie. „Aby bolo jasné, nevzdáme sa tohto 2,4-percentného cieľa. Neustúpime ani o milimeter,“ uviedol taliansky vicepremiér Luigi Di Maio v rozhlasovom rozhovore. Di Maio, ktorý je šéfom vládneho Hnutia piatich hviezd, vyhlásil, že nepochybuje o tom, že lídri Francúzska a Nemecka chcú, aby talianska vláda padla. Podľa neho negatívne vyjadrenia predstaviteľov EÚ týkajúce sa rozpočtu odštartovali výpredaj talianskych vládnych dlhopisov, čím sa snažia využiť finančné trhy, aby oslabili vládu.
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
Švajčiarski voliči v referende pretlačili cyklistiku do ústavy
28. 9. 2018
Švajčiarsko sa možno v budúcnosti stane zasľúbenou krajinou pre cyklistiku. Tamojší voliči totiž v referende prijali ústavný dodatok, ktorý zakotví podporu pre rozvoj cyklodopravy v spolkovej ústave. Cyklotrasy majú po novom rovnaké postavenie ako chodníky alebo turistické chodníky.
Návrh podporilo 73,6 percenta voličov a za bola aj väčšina zo švajčiarskych kantónov, čo je podmienkou pre to, aby bol ústavný dodatok prijatý. V jeho prospech sa tak vyslovili aj hornaté kantóny, pre ktoré by väčší rozvoj cyklotrás znamenal vzhľadom na náročnosť terénu výrazné investície. A podporil ho aj najväčší švajčiarsky automotoklub TCS. Po oznámení výsledkov hlasovania jeho zástupcovia uviedli, že uznanie bicyklov ako rovnocenného dopravného prostriedku prispeje k zvýšeniu plynulosti dopravy a bezpečnosti.