Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Výmena mobilného operátora by mala trvať jeden deň
23. 3. 2009
K zhode na tejto požiadavke včera vyzvala eurokomisárka pre informačné technológie Európsky parlament a Radu EÚ. Dnes v únii trvá priemerne 8,5 dňa, než sa zákazníkovi podarí zmeniť mobilného operátora. Pri výmene prevádzkovateľa pevnej linky to je v priemere 7,5 dňa.
V tomto ukazovateli Slovensko dosahuje výrazne podpriemerné výsledky. Prenos
mobilného čísla našim operátorom
trvá 14 dní a patríme k
najhorším v Európe. Dlhšie to trvá len
v Taliansku a Poľsku. Prenos pevného čísla
trvá 10 dní. Aj tu sú Poliaci na poslednej priečke.
Smernicu, podľa ktorej by mala trvať výmena
operátora iba jeden deň, navrhla Európska komisia už pred dvomi rokmi. V súčasnosti o nej diskutujú zástupovia
Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Posledné kolo rokovania by malo byť v utorok.
Eurokomisárka sa domnieva, že všetci Európania
by mali mať možnosť zmeniť operátora - či už mobilnej, alebo pevnej linky - v priebehu
jedného dňa. Možné je to napríklad v Írsku alebo na Malte.
Zdvojnásobenie krízového balíčka
20. 3. 2009
Európski lídri odsúhlasili navýšenie objemu financií v Medzinárodnom menovom fonde (MMF). Schválili aj zdvojnásobenie financií v krízovom fonde pre členské krajiny EÚ, ktoré nie sú v eurozóne.
Navýšením financií sa má MMF umožniť, aby rýchlo a flexibilne pomohol
krajinám, ktoré čelia problémom. Spoločným postojom EÚ pre nadchádzajúcu
aprílovú londýnsku schôdzku krajín G20, kde sa bude debatovať o novej finančnej
architektúre, je tiež zlepšenie dozornej funkcie MMF s cieľom posilniť
jeho úlohu pri predchádzaní krízam.
Zlepšiť sa má aj spolupráca medzi
MMF a Finančným fórom stability (FSF), aby sa tak mohli ľahšie zisťovať
systematické riziká a problémy vo finančnom sektore a zaistila sa náprava zo
strany členských krajín. Rýchlo sa má uskutočniť aj reforma MMF dohodnutá v
minulom roku.
Centrálne banky v EÚ budú ďalej znižovať úrokové sadzby
20. 3. 2009
Centrálne banky v strednej a východnej Európe v tomto roku znížia úrokové sadzby na minimá blížiace sa rekordu. Banky sa týmto znížením snažia bojovať s najhlbšou recesiou od pádu komunizmu aj napriek poklesu ich mien.
Centrálni bankári z regiónu sa
dnes stretnú v Budapešti, aby diskutovali o spoločných problémoch. Centrálne
banky v Maďarsku, Poľsku a ČR budú rokovať o nastavení úrokových sadzieb na
budúci týždeň a v Rumunsku koncom marca.
Menám regiónu sa počas posledného
polroka nedarilo. Z 26 mien rozvíjajúcich sa ekonomík najviac stratil polský
zlotý, ktorý oslabil voči euru o 28 %. Treťou najviac oslabujúcou menou bol
maďarský forint, ktorý klesol o 20 %. Rumunský lei klesol o 16 percent a česká
koruna o 10 %.
V tomto roku región čaká recesia
kvôli prudkému prepadu dopytu na exportných trhoch a podľa MMF aj pokles
ekonimiky o 0,4 %. Veľké bankové spoločnosti naprieč ekonomikou sa pokúšajú
šetriť a škrtajú pracovné miesta.
Spor o pracovný čas v EÚ pokračuje
19. 3. 2009
Európsky parlament kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase. Pracovný čas je spornou otázkou na úrovni EÚ dlhodobo.
Smernica o
pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín
týždenne (pri štvormesačnom priemere). Smernica zároveň umožňuje široké možnosti pre výnimky.
Iniciatívy na zmenu textu vznikli po
niekoľkých sťažnostiach. V júni 2008 členské štáty dospeli ku kompromisu, že
týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné
spôsoby. Na základe nich je za určitých okolností umožnené pracovať až 60,
resp. 65 hodín týždenne.
V decembri 2008 však Európsky parlament zvolil zrušenie národných výnimiek, čo
viedlo k zmierovaciemu konaniu s členskými štátmi, ktoré trvali na ich
zachovaní.
Zmierovacie konanie v utorok 17. marca trvalo
až do neskorých nočných hodín, napriek tomu poslanci nedospeli k dohode. Poslanci však súhlasili, že budú akceptovať
diferenciáciu medzi "aktívnou pohotovosťou" (čas, kedy zamestnanec
musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať vždy, keď to bude vyžadovať
zamestnávateľ) a "pasívnou pohotovosťou" (čas, kedy je zamestnanec
dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).
Priestor na vytvorenie nového návrhu má
Európska komisia znovu. Ďalšie stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla.
O prijatí či neprijatí návrhu sa musí rozhodnúť do začiatku mája.