Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nové regulačné orgány finančného sektora
3. 12. 2009
Ministri financií EÚ rozhodli včera o vzniku troch Európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA a EIOPA) po tom, čo Británia ustúpila po dosiahnutí troch ustanovení zaručujúcich fiškálnu suverenitu.
Briti v októbri rozhovory zablokovali. Chceli vysvetlenie, ako by nové inštitúcie mohli intervenovať do rozhodnutí členských štátov. K dohode došlo až po tom, čo ministri rozhodli, že členský štát sa môže na radu obrátiť v prípade, že nesúhlasí s postupom jedného z orgánov. Rozhodnutie možno zvrátiť v prípade, že sa na jeho stranu postaví minimálne 14 členských štátov a ak ani toto nepomôže, bude sa môcť apelovať na Európsku radu.
Orgány dohľadu teraz budú čeliť Európskemu parlamentu. Niektorí europoslanci majú rovnaký názor ako Briti, čo je predzvesťou ďalšieho napätia.
Európania sa stávajú počítačovo negramotnými
2. 12. 2009
Do piatich rokov budú milióny obyvateľov Európy čeliť problému vylúčenia z trhu prácu v dôsledku nedostatku poznatkov a zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií. Toto varovanie obsahuje štúdia, ktorú si objednala spoločnosť Microsoft.
Hlavným dôvodom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bude do roku 2015 nedostatočná miera počítačovej gramotnosti, predpovedá nová štúdia. Súčasne varuje, že väčšina ľudí, ktorí o prácu prídu v dôsledku prebiehajúcej globálnej hospodárskej krízy, sa stane trvalo nezamestnanými.
Štúdia v 13 európskych krajinách odhalila, že 58 % zamestnávateľov je presvedčených o neschopnosti sektora vzdelávania pripraviť svojich absolventov pre požiadavky trhu práce. Zvlášť problematická na prácu s informačnými a komunikačnými technológiami je príprava mladých ľudí.
Ak uchádzači o zamestnanie prácu dostanú, vyžaduje sa od nich neustále zdokonaľovanie sa vo využívaní IKT tak, aby sa miera ich produktivity zvyšovala, hovorí správa.
Požiadavky na IKT gramotnosť a zručnosť sa v skúmaných krajinách Európy vyrovnajú požiadavkám v západných krajinách do piatich rokov.
Školenie pre obsluhu jedného IKT nástroja nepostačuje. Aby sa uchádzači o prácu v budúcnosti vedeli zamestnať bez väčších problémov, budú s nimi musieť systematicky pracovať profesionálni školitelia. Okrem využívania nástrojov sa súčasne bude čoraz častejšie od mladých ľudí očakávať, že aspoň na základnej úrovni porozumejú princípu fungovania týchto technologií.
V budúcnosti bude európsky sektor IKT čeliť i veľkému konkurenčnému tlaku zo strany rýchlo rastúcich ázijských ekonomík. Hrozbou pre pracovný trh v Európe je najmä rastúci počet vysoko kvalifikovaných absolventov z Číny a Indie.
Od absolventov sa bude očakávať, že na trh práce prídu s pochopením obchodného potenciálu IKT, so širokou sadou IKT zručností, ale tiež i so schopnosťou využiť potenciál nových technologických konceptov ako „cloud computing“ či „web 2.0“.
Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov s 1.400 poprednými podnikateľmi vo vybraných priemyselných sektoroch, ktoré nejakým spôsobom využívajú IKT.
Americké protiteroristické jednotky budú mať sprístupnené bankové údaje
1. 12. 2009
Rada včera rozhodla, že týmto jednotkám sprístupní bankové údaje a to aj napriek obavám niektorých členských štátov z porušovania práva na ochranu súkromia.
SWIFT (Spoločnosť pre medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) je medzinárodným konzorciom. Sídli v Bruseli a má 2200 členských organizácií.
Konzorcium zbiera a uchováva dáta z 8 tisíc bánk z dvesto krajín. Prostredníctvom SWIFT-u sa ročne vykoná až 15 miliónov transakcií, čo predstavuje 4,8 miliárd eur denne.
Údaje, ktoré SWIFT môže poskytnúť vyšetrovateľom, zahŕňajú čísla bankových účtov, adresy a mená odosielateľov a prijímateľov finančných transakcií a tiež preposielanú sumu.
Tvorba zelených pracovných miest
30. 11. 2009
Sľuby o tvorbe zelených pracovných miest, ktoré by mohli vzniknúť z eko-inovácií a modernizácie stavebného fondu, malým firmám dávajú nádej na hospodársku obnovu. Sieť EurActiv preskúmalo „zelené ekonomické prostredie“ v Európe.
Európska exekutíva v snahe stimulovať tvorbu zelených pracovných miest pumpuje do ekonomiky EÚ 40 miliárd €. Ďalšie takmer štyri miliardy € majú z európskeho plánu hospodárskej obnovy smerovať do zelených projektov na rozvoj infraštruktúry a inovácií.
Komisia zverejnila brožúru o eko-inováciách, kde zvýraznila oblasti, kde možno objaviť stimul pre rast MSP. K takýmto patria napríklad turizmus či recyklovanie. Zo sektora MSP pochádzali v roku 2008 tri štvrtiny predložených projektov.
Dokument poukazuje nielen na význam zapojenia malých podnikov pri rozvoji nových zelených priemyselných odvetví, ale tiež na nepovšimnutý fakt, že MSP tvoria 60 – 70 % priemyselného znečistenia.