Teroristický útok sprísni kontroly na letiskách
29. 12. 2009
Váhy v spore - bezpečnosť lietania versus ochrana súkromia a pohodlie cestovateľa - sa po vianočnom pokuse o útok na transatlantický let opäť vychýlili na stranu prísnejších kontrol. Hlasy volajúce po uvoľnení letiskových kontrol, ktoré zneli napríklad z Európskeho parlamentu, pravdepodobne aspoň na chvíľu utíchnu.
Každý pokus o teroristický útok na civilné lietadlá doteraz viedol k prehodnoteniu spôsobu, akým sa vykonávali letištné bezpečnostné kontroly pasažierov a batožiny.
Napriek osobným kontrolám, zákazu tekutín a obmedzeniam pri palubnej batožine sa na transatlantický let podarilo útočníkovi z Nigérie prepašovať výbušniny. Obmedzenia v lietadlách, ktoré sa týkali objemu tekutín na palube boli navrhnuté tak, aby tekutina nestačila na zhotovenie výbušného zariadenia, ktoré vážnejšie poškodí lietadlo.
Posledný pokus o útok na lete Amsterdam-Detroit však ukazuje, že všetky mechanické kontroly majú svoje medzery. Je preto pravdepodobné, že na pretras prídu aj iné formy bezpečnostných opatrení, napríklad také, kde sa väčší dôraz kladie na osobný kontakt a pomerne spoľahlivý psychologický odhad pasažierov. Takáto prax je napríklad na letisku v izraelskom Tel Avive, ktoré na rozdiel od európskych neobmedzuje tekutiny, ktoré si môže zobrať cestujúci na palubu lietadla.
Americký Wall Street Journal napríklad cituje bezpečnostného konzultanta z Veľkej Británie Normana Shanksa: „Neexistuje žiadna nepriestrelná technológia, takže potrebujeme používať behaviorálnu analýzu, aby sme vytypovali ľudí pre podrobnejší skríning“. Na starosti by to mali tzv. „Behavior Detecion Offcicers“. V Amerike trénovaný personál imigračných úradníkov aplikuje podobnú metódu. Má právomoc komukoľvek odmietnuť vstup do krajiny bez udania dôvodu. Niečo podobné by sa mohlo teda uplatňovať pri nástupe pasažierov, píše WSJ.
Podľa dostupných informácií, atentátnik na lete Amsterdam-Detroit mal časti potrebné na výrobu výbušniny pripevnené na tele. Keďže boli bez kovových častí, na ich odhalenie by bol potrebný špecializovaný detektor. Ukázal by ich ale takzvaný telesný skener. Jeho použitie na európskych letiskách jednoznačne odmietol Európsky parlament. Hlavným argumentom proti použitiu bolo, že ide o prílišný a ponižujúci zásah do telesnej integrity, keďže prístroj vyhotovuje elektromagnetickú 3D snímku „nahého tela“ pasažiera. Prístroj mal pomôcť odhaliť nebezpečné predmety pripevnené na tele, ktoré klasický detektor nemusí odhaliť.
Európska komisia zahrnula minulý rok digitálny telesný skener do nového nariadenia o bezpečnostných opatreniach na letiskách v EÚ. Táto technológia mala byť zavedená samostatne alebo v kombinácii s inými technológiami kontroly cestujúcich a za vopred definovaných podmienok. Európsky parlament však zavádzanie tejto technológie na európskych letiskách v hlasovaní v októbri 2008 veľkou väčšinou (361 k 16) stopol. Vyžaduje, aby boli k dispozícii podrobnejšie štúdie o použití digitálneho telesného skenera.
Paradoxne túto technológiu testovalo práve amsterdamské letisko Shiropol. Podľa Wall Street Journal incident povedie aj k zvýšenému dôrazu na bezpečnosť na afrických letiskách. Útočník, pôvodom z Nigérie, letel na trase Lagos - Amsterdam - Detroit.
Posledný pokus o atentát na transatlantickom lete zavedenie nových ad hoc opatrení už vyvolal. Americké bezpečnostné úrady upozornili, že tieto nebudú na všetkých miestach rovnaké práve preto, aby sa nestali predvídateľnými.
Medzi opatrenia budú patriť podrobnejšie osobné kontroly, obmedzenia pre príručnú batožinu vrátane duty-free nákupov, zákaz pohybu po lietadle počas poslednej hodiny letu, neposkytovanie informácií o polohe lietadla a podobne.
Nabucco je synonymom dôležitosti Turecka pre EÚ
24. 12. 2009
Podľa niekdajšieho nemeckého ministra zahraničia k energetickej bezpečnosti EÚ a k diverzifikácii jej dodávok dokáže reálne prispieť projekt Nabucco. Aj tento projekt je dôvodom, pre ktorý je Turecko dôležitou krajinou pre Európsku úniu.
Zásadným bodom obratu pre európske plynárenstvo je minuloročný spor o cenu za plyn medzi Moskvou a Kyjevom a následné prerušenie ruských dodávok v januári 2009.
Projekt Nabucco je jednou z významných odpovedí na plynárenské dilemy. Plynovod bude mať po dokončení dĺžku približne 3.300 km a náklady na budovanie sa vyšplhajú na 8 mld. €. Podľa bývalého ministra Fischera bude mať Nabucco reálne dôsledky na zahraničnú politiku EÚ.
EÚ plynovod Nabucco označuje za jednu zo svojich priorít v snahách o diverzifikáciu energetických zdrojov a transportných trás. Nad jeho existenciou však stále visí otáznik. Na úspechu plynovodu záleží i Turecku, ktoré ho označuje ako plynovod snov.
Slovenské médiá a EÚ
23. 12. 2009
Portál EurActiv zorganizoval v spolupráci Friedrich Ebert Stiftung a SFPA diskusiu o obraze EÚ v slovenských médiách. V diskusii sa hľadala odpoveď na otázku, či obraz EÚ v slovenských médiách je odrazom ignoranstva, reality jej malého vplyvu na nás alebo prejavom provinčnosti a nepochopenia európskeho projektu.
Od zástupcov médií zazneli názory, že slovenské médiá sú najmenej zastúpené pri európskych inštitúciách. Veľké slovenské denníky preferujú zdieľanie nákladov s českými denníkmi, ktoré tam majú svojich ľudí. Slovenské tlačené médiá píšu o EÚ málo, píšu nezaujímavo a aj dosť nekompetentne.
Problém je jednak na strane médií, ale aj v špecifickosti európskej politiky. Zo strany novinárov je to napríklad aj ich nedostatočná jazyková vybavenosť.
Srbsko podalo oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii
23. 12. 2009
Srbský prezident dnes v Štokholme podáva oficiálnu žiadosť o členstvo Srbska v Európskej únii švédskemu premiérovi Fredrikovi Reinfeldtovi. Keď v decembri Rada ministrov zahraničných vecí EÚ odblokovala dočasnú dohodu o obchodných vzťahoch (Interim Agreement) so Srbskom, viacerí tvrdili, že žiadosť o členstvo bude ďalším logickým krokom.
Stabilizačná a asociačná dohoda - hlavný zmluvný dokument medzi EÚ a Srbskom v prístupovom procese – však zatiaľ zostáva neratifikovaný. Podľa švédskeho ministra zahraničia, by sa jej ratifikácia mohla začať budúci rok v júni.
Na dnešnej ceremónii odovzdávania prihlášky do EÚ, ktorá sa tradične koná v hlavnom meste krajiny aktuálne predsedajúcej EÚ, sa zúčastňuje aj odchádzajúci eurokomisár pre rozširovanie.
Podanie prihlášky je len začiatkom pomerne zdĺhavej procedúry. Žiadosťou o členstvo sa najskôr bude zaoberať Rada ministrov EÚ. Ak ju prijeme, Európsku komisiu požiada o vypracovanie posudku pripravenosti krajiny na priznanie štatútu kandidátskej krajiny. Komisia pre tieto účely zašle krajine dotazník s niekoľkými stovkami otázok. Na základe odpovedí z Belehradu, potom európska exekutíva napíše hodnotiacu správu.
Občania Srbska už dva dni (od 19. decembra) môžu, podobne ako Čiernohorci a Macedónci, cestovať do EÚ (s výnimkou Británie a Írska) bez víz. Rovnaký režim je platný aj pre Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré sú súčasťou Schengenského priestoru.