Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Česká mena bude posilňovať
5. 1. 2010
Mena našich západných susedov sa tento rok bude posilňovať. Môže za to vďačiť hospodárskemu oživeniu krajiny aj globálnej ekonomiky. Investori sa pravdepodobne vrátia k rizikovým aktívam. Zhodli sa na tom devízoví obchodníci a analytici. Česká mena by sa oproti súčasnej hodnote mohla spevniť k euru aj o 1,5 koruny.
Kurz koruny k euru sa v súčasnosti pohybuje okolo 26,3 CZK/EUR. Ku koncu roka by sa mohla mena dostať pod hladinu 25 CZK/EUR. Nahor by malo korunu posunúť najmä priaznivejšie globálne ekonomické prostredie, pri ktorom rôzne stimulačné balíčky budú držať relatívne silný globálny dopyt. Pre ČTK to prehlásil jeden z devízových obchodníkov J&T Banky.
Jeden z analytikov Slovenskej sporiteľne hovorí o kurze 24 CZK/EUR a analytik spoločnosti XTB očakáva kurz 23,5 až 24,5 CZK/EUR.
Analytici varujú aj pred nebezpečenstvami, ktoré číhajú na českú korunu. Sú to predovšetkým voľby. Ak by z volieb nevzišla vláda, ktorá bude riešiť fiškálny deficit, korunu by to mohlo oslabiť. Rizikom by mohol byť rast nedôvery investorov voči Českej republike v dôsledku rastu zadlženosti.
Spoločná bojová skupina
4. 1. 2010
Spoločná bojová skupina štátov Litva, Lotyšsko, Nemecko, Slovensko a Poľsko sa 1. Januára 2010 zaradila do bojovej pohotovosti, teda tzv. stand-by fázy. Bojové skupiny EÚ (Battle Groups) nie sú stálymi jednotkami, ale podobne ako jednotky NRF (NATO Response Forces) sa zakladajú na rotačnom princípe.
Členské štáty svoje jednotky do bojových skupín vyčleňujú postupne. Doba jednej rotácie je šesť mesiacov, pričom v rámci nej má EÚ k dispozícii celkovo dve bojové skupiny.
Bojovú skupinu tvorí malé zoskupenie, spravidla okolo dvetisíc vojakov, ktorého hlavnou zložkou sú pozemné sily. Jednotky v skupine musia byť vybavené a vycvičené tak, aby ich bolo možné prakticky nasadiť do piatich až desiatich dní vo všetkých klimatických pásmach.
Koncept Bojových skupín Európskej únie vznikol v roku 2005 ako reakcia na potrebu moderných vojenských spôsobilostí a novej vojenskej taktiky nevyhnutných v súčasných typoch vojenských operácií.
Spolky, ktoré riadia svet
31. 12. 2009
Moderní diplomati sa dnes sporia o čísle, ktoré má byť za písmenkom G. Do pozície prominentného fóra na rozhovory svetových lídrov sa dnes tlačia viaceré zoskupenia. G20 rok 2009 zakončila rok tým, že vlastne nahradila starú G8. To ale zďaleka nie je Gkoniec. G20 bude mať v roku 2010 konkurenta v podobe G2. Lobbisti sa budú snažiť o formáciu G13 a G3. A bolo by naivné si myslieť, že toto bude konečná debatných krúžkov.
Summit G20 udrží si však pravdepodobne pozíciu najvýznamnejšej globálnej platformy udrží. Presunúť najdôležitejšie rozhodnutia na G2, kde by boli zastúpené iba USA a Čína, sa pravdepodobne nepodarí. Stará G8, tvorená najmä krajinami bohatého Západu, bude postupne upadať do zabudnutia. A taká G13 sa zrejme ani neodlepí od zeme (podobne ako G77).
Formovanie G20 by mohlo byť najtrvalejším inštitucionálnym výsledkom svetového hospodárskeho prepadu, ku ktorému došlo v roku 2008. G20 dávno pred krízou bola bežný spolok pre diplomaciu, keďže inštitúcie globálnej vlády, ako napríklad Bezpečnostná rada OSN alebo G8 (čo je vlastne G7 najbohatších krajín sveta a Rusko), už nepredstavovali realitu rozloženia síl vo svete. Oficiálnu zmenu pomerov priniesla až kríza.
Z presunu svetovej moci, ktorá nastala po prepuknutí krízy, ťažia Číňania. Zároveň však vedia, že vo viacerých smeroch stále nie sú rovnocenný partner na takýto dialóg. USA sú oveľa bohatšia krajina ako Čína, s väčšou a sofistikovanejšou ekonomikou, nehovoriac o vojenskej sile. Americkí predstavitelia sú zasa presvedčení, že ekonomicky aj politicky je výhodnejšie do rozhovorov s Čínou zatiahnuť ďalšie vyspelé demokracie – ako napríklad EÚ či Japonsko. V EÚ sa už s nádejami hovorí o vytvorení G3 – ako platformy Ameriky, Číny a Európskej únie. To je ale zatiaľ predčasné. Aj preto možno očakávať, že „géčkovú“ vojnu v roku 2010 vyhrá práve G20.
Dohoda o jadrovom odzbrojení na dosah
30. 12. 2009
Ruský premiér Putin včera vyhlásil, že americký zámer inštalovať časti protiraketovej obrany v strednej a východnej Európe bol hlavnou prekážkou pre dosiahnutie dohody, ktorá nahradí zmluvu START I o znížení počtu jadrových hlavíc vo svete. Dve najväčšie jadrové mocnosti, USA a Rusko, oznámili, že k dosiahnutiu novej dohody o jadrovom odzbrojení, ktorá má byť nástupcom zmluvy START I z roku 1991 majú blízko. To však neznamená, že sú bezprostredne pred jej podpisom.
Najväčšou prekážkou pre podpísaniu dohody je podľa Putina skutočnosť, že USA stavia protiraketový štít, čo môže naštrbiť rovnováhu dosiahnutú počas studenej vojny, na čo by Moskva musela reagovať vývojom nových útočných zbraní.
Slová najmocnejšieho ruského politika naznačujú, že téma protiraketového štítu sa zásadným spôsobom premieta do vyjednávaní o nástupcovi zmluvy START I. Ilustruje tiež, ako veľmi je Moskva citlivá na túto tému.
USA chcú o téme raketovej obrany diskutovať nezávisle od vyjednávaní o novej zmluve o jadrovom odzbrojení. Vysokopostavený americký zdroj uviedol, že vo vyjednávaniach bol dosiahnutý podstatný pokrok a keď sa bude v januári v rozhovoroch pokračovať, dohodu bude možné finalizovať.
Aj keď pôvodná platnosť zmluvy START I vypršala už 5. decembra 2009, Rusko a USA predĺžili jej platnosť dovtedy, pokiaľ nebude na svete nová dohoda. Tento postup bol dohodnutý na separátnom stretnutí oboch prezidentov v Kodani, kde navštívili svetové klimatické rokovania COP15.